Dobehli sme do starej budovy ktorá bola volakedy škola. Bola to ako môj druhý domov. Zrazusom počul Da-Sominin hlas.
,,Han? Kde sme?"
,,Sme na mieste kde trávim najviac času,"zosmutnel som lebo som tu vážne trávil najviac času. Domov som chodil len nevyhnutne. Napríkla len spať či jesť nič viac. Rodičia ma radi práve nemali.
,,Han, není mi dobre," otočil som sa na ňu. Bola biela ako stena. Krčila sa.
,,Da? Čo sa deje?" Bol som strašne videsený. Len pred tromas dňami som ju bral do nemocnice, nechcem ju tam brať zase. Vystresovala ma.
,,J...Jis...ung," nedopovedala. Odpadla. Stihol som ju chitiť aby si neudrela hlavu. Prekvapilo ma že odpadla a aj že mi chcela povedať menom. No teraz som na tím že vyslovila moje meno nechcel rozmýšlať. Ležala mi v náručí bez pohybu čo ma dosť videsilo. Ihneď som zavolal Chanovi. O tomto čase je len on dostupný. Aspoň som v to dúfal ale ani on nebol ale nemiesto neho bol hore Seungmin. Zavolal som jemu.
,,Seungmin!"
,,Čo sa deje?"
,,Da-Som odpadla v starej budove školy!"
,,Nekrič hneď som tam," povedal a zložil. Ja som tam zatial klačal na studenej zemi s Da-Som v náručí. Mal som veľmi zlý pocit. Neviem prečo. Robili sme jej zle tak dlho a nezaujímala ma a ani čo sa jej stane a teraz sa ju snažím zachrániť.
Začul som auto. Seungmin konečne dorazil. Zvihol som Da na ruky a šiel som za Seungminom. Otvoril mi dvere a ja som Da položil na sedadlá. Zavrel som a nasadol do predu.Seungmin spravil to isté.
,,POĎ! RÝCHLO!!" Kričal som po ňom. Neodporoval a šiel.
,,Prosím Da. Nie zase" Pomyslel som si. Viem že na nej je niečo iné ale čo? A prečo už zase odpadla? Nič sa mi nedalo poskladať do kopy. Stres, strach o Da, hnev na mňa mi bránili premýšlať rozumne. Nevedel so čo sa stalo včera a čo dnes , tak ma to rozhodilo.
,,Han povedal si jej niečo o nás? Alebo niečo o jej rodine?" Pozrel som sa na neho. Chce to teraz rozoberať? Vieme a zároveň nevieme o nej veľa.
,,Seungmin.....Keby som jej niečo povedal tak by mi zdrhla. Nemám ešte jej dôveru,"a to ma dosť ranilo. Pomohol som jej , jej brata som zahnal aby jej nespravil väčšie problémi a stále mi ešte neverí. Ale na druhej strane ju chápem. Nedali sme jej pokoj, šikanovali sme ju. Dáva to zmysel.
Zrazu začal volať Hyunjin. Zdvihol som mu to.
,,Hyun ,čo je?"
,,Ževraj Da zas odpadla. Je v poho?"v jeho hlase bolo počuť strach. Chudák Hyunjin.
,,Nevieme. Ešte je stále s nami."
,,Dobre. Keď bude niečo nové volaj?" povedal a zložil. Bál sa rovnako ako ja.
Dorazili sme zase do nemocnice. Otvoril som dvere a zobral ju na ruky.Utekal som zase dnu. Da zvládni to.
KAMU SEDANG MEMBACA
On... On je iný
Fiksi PenggemarLes je plný zvierat. Ludia ich stále ale všetky nezazreli a niektoré žijú medzi nimi. Mladá Hwang Da-som, potom už Jun, je obyčajné dvieča. Ale v škole ju nemá nikto rád. Skupina chlapcou ,ktorý ju zo srdca nenávideli, sa s ňou začnú baviť. Raz sa...
