21-k ( Hyunjin pov.)

45 3 0
                                    


,,Takže......," začal som, ,, keď sme ich hľadali tak tam bolo napísané telefóne číslo ktoré som si opísal. Asi o tri dni na to som sa odhodlal zavolať. Zdvihol to oco. Pýtal som sa ich či majú dcéru menom Hwang Jun a že áno. Potom som sa opýtal či majú syna. Dobehla tam mama a opýtala sa kto volá. Povedal jej že nejaký chlapec že sa pýta či  majú syna a dcéru. Mamka odpovedala že hej a že syn sa volá Hyunjin. Spýtal som sa kedy máme naroddniny. Povedali 20. marca. To je náš dátum. Všetko sedelo no len naše tajomstvo som nemohol vynechať. Spýtal som sa ich to a povedali že aj oni sú. Vtedy som si bolistý že sú to oni.Dohodol som si ale stretnutie aby som sa ujistil a boli to oni. A teraz sú tu." Zakončil som svôj monológ a vydel že Jun bude asi plakať. A aj tak sa stalo no lenže ona ma prišla obiať.

,,Bratček.......," povedala a ďalej plakal. Jisung sa len usmieval. Bol som tak štastný. Odtrhla sa odo mňa a otočila sa k rodičom. Prišla k nim a pozerala sa na nich s úsmevom.  Postavili sa a objali ju. Mama na mňa pozrela a ukázala nech prídem k nim.  Objal som ich. Keď sme sa od seba odtiahli tak Jun chytila Jisung za rukua pritiahla ho k nám.

,, Toto...je môj priateľ... Han Jisung," predstavila ho.

,, Teší ma Jisung," povedal oco. 

,,Aj mňa pane," usmial sa.

Všetci sa s našimi začali rozprávať. Bola veľmi veľká debata a ja som len počúval. Zrazu Jun zo seba vysypala.

,,Prečo ste nás dali preč?" Dobrá otázka.

,, Boli sme v ohrození. Na vlkov a hybridov sa začalo strielať. Začali nás zabíjať. Chceli sme vás ochrániť a tak sme vás dali do rodín ktoré boli pre vás bezpečné." 

,,Bezpečné? Jun znásilnil jej nevlastný brat!" zhúkol som. Mama sa na ňu len pozrela. Jun sa pozrela do zeme. Jisung sa na mňa pozrel  a naznačil mi nech už držím hubu. Mamka mala v očiach bolesť.

,,Čo sme ti to spravili?" povedal smutne.

,, Vy nič. To Shinovci. Vy za nič nemôžete. Vážne," povedala a usmiala sa no jedna slza jej ušla a to naznačilo len jedno. Že ju ta spomienka trápi.

,, Ale my sme ťa k nim poslali," mama začala trocha slziť. Čo som to zase spravil? Jisung sa na mňa vražedne pozrel. Toto mi neodpustí. On je na to až veľmi tvrdohlavý.

,,Mama neplač. Oco zober mamu domov. Zajtra prídite," povedal som a oco kývol.

,,Poď. Musíme už ísť," povedal oco. Mamka nás objala a išli k dverám.

,,Ahojte," povedali a odišli. Jun šla do izby a Jisung sa na mňa pozeral ako by ma chcel zabiť. 

,,Všetko musíš vyťahovať," povedal a šiel do izby. Jisungsa snaží aby Jun bola štastnáa ja to vždy zničím. Kuňa! Hodila by sa mi opora Minie alebo Felixa. A kde sú teraz keď ich potrebuje!?!

Išiel som zavolať Minie no predbehla ma. Dohodlimsme sa že pôjdeme zase von. Aspoň mi pomôže trocha zabudnúť na Jisungov vražedný pohlad.



On... On je inýHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin