2.k

112 5 1
                                    

S HyunJinom sme boli v parku aj na námestí kde sa mu podarilo padnúť do fontány. Keď konečne uschol tak sme sa vybrali do školy aby si nemyslely že sme boli kto vie kde. Však učky majú v hlave všetko možné. V škole sme stretli učitelku ktorá mala mať s nami hodinu. Ona nič nespravila. Krava. Hyunjin sa vrátil k svojim a ja som zase ostala sama. No do okamihu keď ma objavila Ma-Ri.

,,Ou ,Ahoj, Da-som," zlakla som sa jej. Sleduje ma? Nie, kto by už mňa sledoval? Ale aj tak si to myslím.

,,Ahoj Ma-Ri. Tak čo teraz? Zbiješ ma? Nakopeš do riti? Alebo iné?"

,,Nie, teraz nie namám náladu. Tak zaťial," chistala so odísť ,no v tedy začal niekto kričať. Obidve sme sa odtočili.

,, Daaaa-Soooom!!" Kričal Daniel, Kang Daniel, ktorý bol ako dobrý človek tak aj dobrý spevák.

,,Daniel?"Nechápala som prečo sa chce so mnou rozprávať. Však som otravná a sprostá. Oproti nemu som nikto.

,,Da,chcel by som ťa pozvať von," HUH?! Kang Daniel ma chce pozvať von? WOW. Povedať pravdu s ním som práve von nechcela ísť ,ale chcela som nasrať Ma-Ri. Je to jej naj kamoš,no je iný.

,,Kedy? O koľkej?"

,, Dnes o 18:00. Môže byť?"

,,Hej," povedala som a odišla. V tom som uvidela Ma-Rin prekvapený ksich ktorý sa v okamihu zmenil na slizký úsmev.

,, Hej Da-som ide smrtka," povedala a ja som sa bála otočiť. Čo keby to bol Jisung? Nie to by som tu už nebola. 

,, Da-Som! " kričal známi hlas. Hyunjin. V tom okamihu zo mňa opadol všetok strach. Otočila som sa no cítila som Ma-Rin pohlad na mne. Dupla si a odišla. Ja som sa z Hyunjinom rozprávala dokím nezazvonilo. POSLEDNÁ HODINA!! Juhuuuuuuu! Na tej hodine som aj zaspala. Ako som dokázala zaspať na fyzike? No neviem ale posledné zvonenie ma zobudilo. Infarkt som skoro dostala. Počula som ako sa Hyunjin smeje. Pozrela som sa na neho a on okamžite stíchol. Zrazu sme sa začali naraz smiať, no v zápeti sme aj prestaly lebo vošiel Jisung.

,, Hyunjin BangChan ťa volá," povedal bez ducha. Čisto bez žiadnej emócie. Tieto nálady má stále no teraz mi to vadilo.  Hlavne preto lebo sa snažia zmeniť a ja im to ničím.Hyunjin odišiel a ja som tam ostala s ním. Mala som sa narodiť? Nie. Han sa už chysttal  odísť no ja som ho zastavila.

,,Han stoj!" Zastavil. Aspoň raz.

,,Čo chceš Hwangová?" 

,,Han ráno som to posrala. Odpustíš mi? No.......ja som to nechcela povedať, aspoň mie tak hnusne," skončila som svoju omluvu a sklonila som hlavu. Viem že mi neodpustí.

,,Hwangová odpustím keď prestaneš fajčiť. Inak zabudni na odpustenie," povedal rázne. Ja som len prikývla.On odišiel a ja som s čistým svedomim vyšla z triedy.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii. Bojím sa že je to na prd. A ešte niečo. Kto má na Han Jisunga bias?

Bye 

On... On je inýOnde histórias criam vida. Descubra agora