On... On je iný

25-k

(Po škole)

Všetci sme sa vybrali na obed a potom sme išli smer les. Menšia prechádzka neuškodí. Rosé a Yeji šli domov a Hwasa, Whein a Solar sa k nám pridali. Bežali sme až k lesu kde sme sa zmenili. Bola to strašná sranda. Spravili sme si s toho malí tréning. 

Vracali sme sa domov. Pred domom bolo auto patriace rodičom. Stáli pred dverami aj s Yeji. Zazreli sme aj Minie. Vážne musia prísť teraz? Babi sa s nami rozlúčili a my sme išli za doslovne otravami. Okrem Yeji a Minie. Tie až také otravy nie sú. Minie pribehla k nám. Nič nepovedala. prišli sme za rodičov.

,,Ahojte," pozdravila som sa im. Skoro infarkt dostali. Musia si už zvyknúť.

,,Ahojte. Kde ste boli?" Opýtal sa oco.

,,Tam kde vy nie, pane," odpovedal mu Changbin. Ten mojich rodičov v láske nemal. Nezdali sa mu.

,,Takto sa so mnou nerozprávaj!" Zvýšil hlas. Mňa tým nasral.

,,Ty sa s nimi takto nerozprávaj! Nemáš na to právo!" zhučala som. Otec sa na mňa nasrane pozrel.

,,Ty sa budeš takto rozprávať s otcom?! Si na to ešte malá pani! Máš domáce vezenie!"-otec 

,,Nebývam s vami. Nemôžeš mi nič zakázať  v tomto dome! Toto je dom BangChana!" povedala som. Yeji vypadala akoby tu nechcela byť aj ju chápem. Hádky so zlé v každý okamih.

,,A teraz prosím opustite tento priestor," povedala som.

,,Chan je pá...."-otec

,,Opustite dom pane," povedal mu Chan. Otec išiel k autu keď v tom ho Chan chytil za zápestie.  

,,Ešte niečo, pane. Z tohto domu vás môžu vyhodiť aj moji bratia aj Jun," povedal Chan. Otec sa mu vytrhol a odišiel. Mama ho bez slova nasledovala aj s Yeji. Čo si to dovoľuje? Pozná ma ani nie mesiac a už mi bude kecať do života? Hovno. A takto si moju dôveru nezíska. Otočila som sa ku chlapcom a vydela ich vydesené alebo skôr zmätené výrazy. No len Chan, Jisung, Minho a Hyunjin mali na tváry úsmev. Prečo sa ostatný tvárili tak ako sa tvárili som neriešila. A Minie tiež. Vošli sme dnu a rozleteli sme sa po dome. Každý niekam. Ja na svoje miesto. IZBA! Utekala som ako splašená. Vybrala som si mobil a sadla som si na posteľ. Neviem ani načo lebo som začala rozmýšľať  prečo Changbin nemá rád otca. Ale asi už chápem. Je hnusný na mojich priteľov a na mňa je až moc doliezavý. Ľahla som si na posteľ. Mobil som z rúk hodila pri mňa. Pomaly som zaspávala keď mi do izby vtrhol niekto. Kto iný ako moja láska. Ľahol si vedľa mňa a objal ma. Ja som sa k nemu pritúlila a tak som pomaly zaspala. 

Zobudila som sa na zvonenie mobilu. Jisung nespal. Podal mi mobil s dosť otrávením výrazom. Keď zistila kto volá tak som ten výraz pochopila. Oco.  Zdvihla som.

,,Áno?"-povedala som otrávene.

,,Chcel som sa ospravedlniť."-otec

,,Mne nie. Vyletel si najskôr na Changbina. A inak mne je ospravedlnenie uprdele."-ja

,,Ale.....tebe.....ale radšej nič. Zati.."- otec.

 Zložila som skôr ako niečo povie. Nechcem ho dnes ani počuť. Mobil som hodila dákam Panne Márií a vrátila som sa k osobe ktorú milujem. Pritisla som sa k nemu a užívala si pokoj ,no zakríkla som to lebo do izby vtrhol Seungmin.

,,Večeraaaaa!" zhučal. To sme tak dlho spali? Či len ja? Vyliezli sme z postele a šla som sa prezliecť do niečoho s čím kludne budem mlcť zaspať. Zišli sme dole. Všetci už sedeli za stolom. ČAKALI LEN NA NÁS?! A ja som si myslela že aspoň polovica z nás bude v izbách. Prečo jaaa?! Sadli sme si za stôl a potichu jedli. To neni normálne. Ale aspoň je ticho. To mám ja najredšej.

Po večeri som pomohla Felixovi upratať veci ktoré oni nechali na stole. Netrvalo to dlho. 

Šla som do izby a tam na posteli vyvalený Jisung. Prišla som k svôjmu pracovnému stolu. Pozrela som sa po mojom počítači a zazrela som ten papierik s textom. Zobrala som si ho do ruky a otočila som sa na neho.

,,Jisungie?" podišla som k posteli.

,,Hm?" 

,,Čo je toto?" sadla som si vedľa neho. Pozrel sa na mňa a potom na papierik v ruke. Bol prekbapený.

,,Odkiaľ to máš?" pokojne sa opýtal.

,,Z tvojej izby. Prosím teraz odpovedz," povedala som pokojne.

,,Je to text piesne. Nechaj si to keď chceš. Mám to prepísané v zošite," usmial sa. Jasné že si to nechám. Schovala som si to a vrátila sa hladať svôj počítač. Nakoniec som ho našla v skrini. Čo tam hladal? Rýchlo som išla na pustila pustila som nejaký film. Oprela som si hlavu o Jisungové rameno a pozeralasom dovtedy dokím som nezaspala.

<3