On... On je iný

24-k :D

Zobudím sa  na to že niečo búcha. Pozriem na hodiny a vidím že je 11 hodín večer. Prišla som k oknu a pozrela sa von. Videla som hroznú búrku. Zablysklo sa a ja som vyskočila. Búrok sa nebojím a blesky vo mne vyvolávajú strach. Vrátila som sa do postele a snažila som sa spať , no blesky mi to ale sťažovali. Vyšla som z postele s úmyslom zavrieť okno ale nebo malo iný úmysel. Blesk trafil neďaleký strom a zlomil ho. Hneď na to som zvreskla a padla na zem. Do izby mi vbehli Minho a Jisung. Hneď prišli ku mne a postavili ma zo zeme. Jisung ma okamžite objal.

,,Si v poriadku?"

,,Á...áno," vykoktala som zo seba.

,,Prečo si tak neskoro hore?"

,,Búrka ma zobudila."

,,Ostanem tu s ňou. Choď spať," povedal Minhovi.

,,Okej. Dobrú noc," odišiel.

Jisung a ja sme sa vrátili do postele. Držal ma v objatí a ja som vtedy nevnímal búrku. Rozptýlil ma. On zaspal a ja som sa na neho pozerala. Najkrajšia tvár ktorú som kedy videla. Je roztomílý. Nepočítala som že nad myšlienkami nad ním zaspím.

(Ráno)

Ránkooooooooo. Vstala som a videla človeka ktorého najviac milujem. Zobrala som si mobil a pozrela koľko je hodín. 6:30. Idem pripraviť raňajky. Stala som z postele a začula som štekot. Kukla som von oknom. Videla som že Felix sa hrá so Sohou a Duri. Boli tak Jý zlatý. Zrazu tam pribehli dva ďalšie psy. Koho sú? 

Zišla som dole a všetci boli už dole. 

,,Ahojte. Koho sú tie ďalšie dva psy?" Okamžite som sa opýtala.

,,Kkami a Bbama? Kkami je Hyunjinov a Bbama je Jisungov," vysvetlil mi Chan. Jisungie ma psa? To mi nemohol povedať. Utiekla som von za Felixom a za mnou šiel aj Changbin.

,,Ahooj!" pozdravila som sa.

,,Ahoj," pozdravil ma.  nevenoval mi ani jeden pohľad ale hral sa so psami tak chápem. K nemu sa pridal Changbin. Po chvíli došiel k nám aj Jisung. pozerali sme na nich. Mňa napadlo ale že dnes ideme do školy a tak som sa rozutekala do izby. Prezliekla som sa a zobrala tašku dole. Duri a Sohe som nasypala žrádlo išla som na záhradu. Tam sme boli až do času kedy sme mali vypadnúť. 

Tento krát sa rozhodlo že za mnou budú bežať Jisung a Jeongin.  Utekala som ako som mohla. Aj tak ma zase Jisung dobehol skôr ako som prišla ku škole. Jeongin ledva dobehol.  Smiali sme sa na ňom. Pri škole sme počkali chlapcov. Zrazu tam ale prišlo auto ktoré patrilo mame a otcovi. Vyšiel z neho nejaká baba. Nezdalo sa mi to. Po nej vyšla aj mama. Išli smerom ku mne. Mama mala na sebe vyčarovaný veľký úsmev a tá babizňa sa tak tiež usmievala od ucha k uchu.

,,Ahoj Junie," pozdravila ma mama a objala ma..

,,Ahoj mami," objatie som jej vrátila.

,,Ona je tvoja adoptívna sestra, Yeji," predstavila mi ju.

,,Ahoj," pozdravila ma. Je zlatá. Mama odišla a ja som tam ostala s Yeji, Jisungom a Jeonginom. Stále sa pozerala na Jeongina a on na ňu. Zasmiala som sa na nich. Zrazu na mňa niekto zo zadu skočil. Rosé.

,,Aaaaaaaaaaaaaahoj!" Zakričala mi rovno do ucha. Au.

,,Ahoj Roséé!" Zahučala som ja. Zasmiala sa a ja s ňou. Rozhodli sme sa ísť dnu.  Yeji mi povedala že si ju rodičia adoptovali preto lebo sme im chýbali a preto aby nás neohrozili. Ona neni ako my. Škoda. Zistila som aj že Rosé i Yeji sú so mnou a Seungminom v triede. Hurááá! Apoň niečo k dobru.  

Ja som sa rozhodla že idem za Jisungom. Chcem sním byť pred tým ako celý čas budem v škole ho ledva uvidím. 

Zazvonilo a ja som musela odísť od mojej lásky.  V triede som si sadla na svoje miesto a počúvala krátky rozhovor medzi Rosé, Seungminom,  Yeji a Moonbyul. Potom už vošla učka a škola začala ako každý deň.

<3