On... On je iný

15-k

( presun na obed)

Ja a naša skupinka, tým myslím Hwasu, Moonbyul, Solar, Wheein , Ma-Ri a chalanov , sme sa vybrali na obed. Len ma trocha sralo že Jisung ešte nešiel. Povedal nám že si ide odložiť knihy ale to mu tak dlho trvať nemôže. Či? Rozhodla som sa ísť za ním.  Išla so mnolu aj Solar. Skrinku mal na druhom poschodí. Ďaleko ale kvôli nemu by som šla aj na koniec sveta. 

Keď sme sa dostali na druhé poschodie tak sa mi naskytol pohľad na velkú tlupu pri jeho skrinke. Povedala som Solar nech chvílu počká a keď jej ukážem tak nech uteká pre chalanov. Pomaly som sa blížila k skupinke a keď som zistila že niekto leží na zemi pribehla som. Keď som počula že Jisung leží na zemi tak som sa cez nich prepchala. Videla som zbitého Jisunga a Yongsuna zohnutého nad ním. Hneď som Yongsuna odstrčila a zohla som sa k Jusungovi. Mal roztrhnuté pery, monokel ,roztrhnuté obočie a z nosu mu tiekla krv. Jedna vec ma trocha rozveselila. Bol pri vedomí. 

,,AKO SI TO MOHOL SPRAVIŤ?!" zhúkla som na Yongsuna. Solar som dala znak nech rýchlo beží pre chlapcov.

,,Ale Da-Som nám odporuje. Prečo si ho brániš? Týral ťa." povedal Yongsun.

,,JA NAMIESTO TEBA VIEM ODPÚŠŤAŤ!" Zarevala som na neho. Zrak som vrátila k Jisungovi. Ten ma len sledoval . Slzy mi tiekli po tvári. Prečo ti to spravil? Prečo?

,,Prečo si mu to spravil?" povedala som potichu.

,,Čo? Nepočul som? Si nemá?" Smial sa

,,PEČO SI MU TO SPRAVIL?!? ZA ČO SI TO ZASLÚŽIL?!?"

,, Len tak. Chcel som si skúsiť zbiť chlapca ktorý patrý k Bangchanovi."

,,LEN TAK?! CHCEL SI SI SKÚSIŤ?!? SI DEBIL!! AJ ONI SI TO MôŽU SKÚSIŤ!! A TO SA TI PÁČIŤ NEBUDE!" Stčila som do neho a na moje prekvapenie spadol na riť.  Postavila som sa pred neho a jednu som mu šľahla. V tedy prišli už aj chlapci.

,,Choi Yongsun.......raz ťa zabijem."

,,Povedala si že veiš odpúštať, nie?" Povedal ustráchane.

,,Nie luďom ktorý ublížia mojim blízkym," Otočila som sa mu chrbtom a videla som ako Jisunga Chan a Seungmin stavajú na nohy. Prečo sa nám toto deje? Ja dvakrát v nemocnici a jeho zbijú. Čím si to zaslúžime?

Šli sme domov a Jisung sa trocha trepal po svojich. Yongsun ho strašne zbil.  Ledva sa hýbal ale aj tak chcel ísť po svojich. Domov nám to trvalo kratšie ako som čakala. Jisunga zobrali do izby a ja som zatiaľ šla na záhradu, trocha si vydýchnuť. Sadla som si do altánku a pozerala na jazero. Pomaly mi padali slzy z oči. Sedela som tam nevedno ako dlho. Ale jedno mi povedalo že dlho. Bol západ slnka. Nádherný čas ktorý som trávila sama. Pozerala som na západ slnka a jazero ktoré vypadalo nádherne keď zrazu ma niekto chytil za rameno. Otočila som sa videla som Mihna a za ním stať Hyunjina.

,,Jisungovi je lepšie a ty sa poď najesť," povedal Minho a Hyunjin len kývol hlavou. Šla som. V nútri to vypadalo ako vo zverinci. Všade bordel a BangChan nevedel kde je sever. Nad tým som sa len pousmiala. Asi sa snažil o palaciky a "trocha" sa mu to nepodarilo.

,,Zanesiem jedlo aj Jisungovi," povedal Minho 

,,Môžem ja?" Opýtala som sa s nádejov.

,,Kľudne," povedal Chan a podal mi tácku, ,,aspoň nespraví ďalší bordel." Zasmiala som sa na nich. Išla som za Jisungim do izby. Dúfam že zajtra pôjde do školy ale keď ho Yong sun zmlátil tak pochybujem.  

Zaklopala som na dvere Jisungovej izby, ,,Jisung-ie môžem?"

,,Poď," povedal. 

Vošla som a videla Jisunga ležiaceho ako nejakú bábku.

,,Jedlo Jisung-ie. Určite si hladný," povedala som, ,,nohy nebolia?"

,,Ani nie, len hlava," zasmial sa. Položila som mu jedlo na nohy a on sa posadil. Ja som sa išla tiež najesť. Bolo divné jesť bez Jisunga. Dosť som si na neho zvykla aj na to že je stále po mojom boku. 

Dojedla som a šla som skontrolovať Jisunga pred tým ako pôjdeme spať. Vošla som do izby. Tácka bola na zemi a tanier prázny.

,,Zjedené," povedal a usmial sa. Ten úsmev mi dal dôkaz že mu je oveľa lepšie. Usmiala som sa naspäť.

,,Šikovný chlapec," zasmiala som sa a aj on.

,,Choď spať zajtra máš školu," povedal a mňa napadlo to čo som zabudla.

,,Jisung-ie chcela som sa opýtať, ty zajtra pôjdeš do školy?" Prosím povedz áno.

,,Uvidím ráno. Tak choď už. Dobrú ."

,,Dobrú láska," podišla som k nemu a pobozkala som ho.  Keď som odchádzala tak som mu esšte zakývala. V izbe som sa prezliekla a šla do postele no zaspala som niekedy o 12:40 . Bezneho som ťažko zaspávala.

<3