On... On je iný

8.k

Zobudila som sa v nemocnici. Jediné čo som si pamätala je že som bola s Hanom v starej budove školy a potom mi ostalo zle. 

,,Aaa Dobré ráno Da-Som!" zvolal doktor.

,,Dobrý deň Pane.....Koľko som už tu?"

,,Ste tu už tri dni," povedal. To som tu už tri dni! Vie o tom Won? Mama či otec? Asi nie. Won tu možno bol ale mama s otcom nikdy. A bol tu za tie tri dni Jisung? Dosť som si ho za tie dni obľúbila ale tie dni so vlastne prespala. 

,,A bol tu Váš kamarát . Tuším sa volá Han Jisung. A je tu aj teraz," to nemohol povedať skôr!

,,Zavoláte mi ho?" Kývol a odišiel. Tešila som sa kedy uvidím Jisunga. Zrazu dnu vošli traja chlapi. Han, Doktor a Hyunjin.  Hyunjina som tu nečakala. Doktor nás tam nechal.

,,Ahoj Som-ie! " Zakričal Hyunjin a objal ma. Objatie som mu vrátila.

,,Ahoj Da-Som," Jisung si držal odstup. Neviem prečo. Hyunjin ma pustil a ja som sa konečne nadýchla.

,,Ahojte :)"

,,Čo sa ti zase stalo?"

,,To ja práve že neviem," sklonila som hlavu.

,,Boli sme v tej starej budove keď ti náhle prišlo zle. Odpadla si a ja so Seungminom sme ťa sme sem doviezli. Každý deň som sem chodil a niekedy sa sem dotrepali aj chlapci." povedal rázne Han. Niečo mi ňom nesedelo. Bol úplne iný.

,,Hyunjin-ie, nechal by si nás samých , prosím?" Odišiel.

..Han čo je s tebou?"

,,Nič mi není ale s tvojim bratom niečo je. Keď ti bude lepšie a nebudeš odpadávať zo všetkého , tak ti všetko poviem," nechápala som. Čo má s mojim zravím spojené Won?

(POV.HAN)

Chcel som jej to povedať ale bál som sa to povedať. Jej nevlatný brat je sviňa a ona by to asi zle niesla. Keď si to nezistí sama a bude na to pripravená tak jej všetko poviem.

,, Čo má so mnou Won?"

,,Nie si na to ešte psychicky pripravená."

,,ČO MÁ SO MNOU WON?!" Zhučala. Poviem pravdu zlakol som sa jej. 

,,Ten deň keď ťa uniesli ,tak to všetko zariadil Won. A to len preto že si mu u prdele," sklonil som hlavu. Neviem či to znesie. O čo sa možno pokúsi.

,,Aha...........takže Wonovi som u predele.............preto sa tak ku mne správali milo aby ma zneužil.........odkiaľ to vieš?"

,,Včera som ho stretol. Povedal mi doslova všetko. Aj to že niesi jeho pravá sestra ale len nevlastná.Tak ja už pôjdem. Zavolám ti Hyunjina." Otočil som sa aby som otvoril dvere keď zrazu som počul vzlik. Otočil som sa späť na Da-Som ktorá plakala. Prišiel som k nej a sadol som si na postel. Tvár mala schovanú v dlaniach. Strasoval som. Nikdy som nevidel dievča plakať. V tom zmysle že mi na nej aspoň trochu záležalo. Ale ani Da nikdy neplakala keď sme ju mlátili. Držala to všetko v sebe.

,,Da neplač. Prosím," neprestala. Už som chcel zakričať na Hyunjina keď ma zrazu objala. Plakala mi do ramena .

,,Celý život som dvôverovala svôjmu nevlastnému "bratovi" len aby ma zneužil! Nenávidím ich!!" Zdvihla hlavu a cez jej plač zakričala.Bolo mi jej tak lúto ale ako som jej mohol ja pomôcť. Nepoznám jej pravích rodičov. Jediné čo ma pravé je jej meno. Hwang Da-Som. 

,,Sprostý HWANG WON!"

,,Skôr sprostý Shin Won..."  Pozrela sa udivene.

,,Takže......jediné čo je pravé......je...moje meno?" Kývol som jej. Usmiala sa. Asi preto že už není ničím spojená s tou rodinou. Pozrela sa na mňa s tymi uslzavenými očami a zase ma objala. 

,,Kedy ideš domov? Prídem pre teba?" Opýtal som sa aby som zmenil tému.

,,Neviem a keď budeš chcieť tak príď." Usmiala sa.

,,Už môžeeeeeeeem ísť dnu?" Opýtal sa Hyunjin za dverami. Zasmiali sme sa. Postavil som sa a šiel som mu otvoriť. Vletel dnu ako strela. Skoro som spadol na riť. Da sa  na mne a Hyunjinovi len  smiala.

,,DOMOV IDEŠ ZAJTRA RAAAAANO!!! " kričal Hyunjin. 

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu no potom už skončili náštevné hodiny. Rozlúčili sme sa a šli sme. Hneď ako som višiel z izby Da taksom sa rozhodol že to čo jej spravil Won nenechám len tak. 

<3Ďalšia časť je vonku. Kedže začali letné prázdnyni tak budem mať času ako klasu. Bye:) <3