On... On je iný

11-k

Šla som aj s Ma-Ri k autu. Ma-Ri bola celá roztrasená a pomaly začínala plakať. Viem že ku mne nikdy nebola najlepšia ale robila to len kvôli tomu hajzlovi. Začala plakať a mne jej prišlo ešte viac lúto. Zrazu za nami som počula kroky. Jisung šiel za nami.

,,Han zoberieme ju k jej rodine. Nebívajú ďaleko." povedala som. Jisung len prikývol. Otvórila som dvere od auta a Ma-Ri si sadla. Ja som si sadla na sedadlo spolujazdca a Jisung už konečne tiež nasadol. Jej rodičia a sestra nebývali ďaleko. S jej setrou som bola volakedy dobrá kamoška no všetko sa zmenilo keď ona šla na vyšku. Prestali sme sa stretávať a aj sme sme nespájali pomocou správ. Myslím si že na mňa načisto zabudla. Prišli sme k jej domu a mne sa vybavili spomienky s Na-Ra. Chcelo sa mi plakať a veľmi len kvôli som sa držala.

,,Tu býva?"

,,Áno.." povedala som skleslo. Na-Ra mi dosť chýba a teraz keď tam pôjdem s Ma-Ri a nespoznáma tak čo budem robiť?  Vystúpila som z auta a pomohla som Ma-Ri z auta. Šli sme pomaly k domu a vo mne sa pomaly ale isto rozrastal strach keď zase uvidím Na-Ra. Zaklopala som na dvere a čakala som kto otvori. Na moje neštastie otvorila Na-Ra. Je úplne iná. 

,,Dobrý deň pani. MA-RI! ČO SA TI STALO?!" vážne si ma nepamätá. Ach.

,,Zbil ju je priateľ. " povedala som.

,,Ďakujeme hneď sa k vám vrátim len ju zoberem do jej izby,"  odišla. Musím tam čakať na Na-Ra a ona ma ani nespoznala. Rozmýšlala som čo jej poviem keď sa vráti keď zrazu m ina rameni pristála niekoho ruka.

,,Prečo si taká skleslá?"

,,Jej setra bola moja kamarátka."

,,Bola?" Spýtala sa Na-Ra

,,Ty si ma ešte pamätáš? Prečo si mi vykala?"

,,Aby Ma-Ri na nič neprišla. Poznáš ju veľmi dobre a vieš čo by robila." uchechtla sa a ja spoločne s ňou, ,, A vidím že si si konečne niekoho našla."

,,To nie som len je kamarát. Han Jisung. Tešíma." Podal jej ruka a ona ju prijala.

,,Lee Na-Ra. Aj mňa teší. Jun poď dnu aj ty Jisung." Jun (Da-Som)? odkial pozná moje pravé meno. Prekvapila ma.

,,Emmm... Na-Ra odkiaľ poznáš moje pravé meno?"Ostala prekvapená

,,Pravé meno? Však keď sme boli malé tak si sa mi takto predstavila...čo ti Shinovci nakecali do gebule?" Tie hnusné krysi! Kedy mi zmenili meno?

,,Tak už poď dnu."

,,Prepáč ale musím si ísť pre veci ku tým sviniam mám tam aj psa/ sučku a nenechám ho/ju tam. Inokedy. Však máš stále moje číslo?"

,,Áno tak zatiaľ." odišli sme a Na-Ra zavrela dvere. Koľko je tomu čo som sa s ňou rozprávala? Ja mám 18 a ona má 21 a rozprávali sme sa naposledy asi 5-6 rokov dozadu. Ja som mala len 12-13 a ona mala 16-17. WOW do bolo strašne dávno. S úsmevom na tvári som si sadla do auta. Jisung si tiež sadol a šli sme do môjho starého domova. Bolo len 1:20 pm ale bola som unavená ako pes. Chybal/a mi Duri a to jediné mi nedalo spať.

,,Jun (Da-som a tu som to napísala posledný krát) pospi si. Zobudím ťa." Povedal starostlivo.

,, Nechcem spať. Chýba mi Duri."

,,Môžem otázku, kto je Duri?"

,,Môj/a pes/sučka," povedala som a ostalo ticho.

,, Jun prečo si ma ráno pobozkala na líce?" Nad tým rozmýšlam aj ja nie len ty.

,,Pravdu povedať neviem," potom ostalo už vážne ticho lebo sme prišli k domu kde som predtým bývala. Ostalo mi zle hneď ako som vydela ten dom. Zrazu ma Jisung chytil za ruku. Pozrela som sa na ruku a potom na Jisunga.

,,Všetko bude v pohode , idem s tebou," len trocha ma upokojil. Vyšli sme z auta a mierily sme si to k dverám domu. Vydela som že moje kufre boli pred dverami a že Duri bol/a v prepravke. Na jednom z kufrov bol papierik. 

" Nikdy ťa nechceme vidieť v našom dome. Si pre nás už len neznámi človek. A tú obludu si aj zožer"

,,Veľmi milá rodina," povedal Jisung ironicky. Zobrala som kufre a Jisung zobral Duri. Konečne ma už nikdy nič nebude spájať s Shinovcami. Kufre som dala do kufra a Duri som dala na zadné sedadlá. 

,,Už sem nikdy neprídem. Som konečne volná," uvoľnene som si povzdychla. Jisung sa len usmial a už sme išli domov.  Konečne som volná. Nikto ma už nebude sťahovať na úplné dno. Jisung ma zase chytil za ruku no teraz som to už neriešila. Zaspala som.

<3