On... On je iný

14-k

Zobudila som sa v zovretí Jisunga. Je 6:10 am. Škola sa nám začína o 7mej.  Musím sa ale pripraviť do školy  no nechcem opustiť Jisunga. Je taký zlatí keď spí. Nechcem ho nechať samého.  Rozdla som sa ho zobudiť. 

,,Jisung-ie ...zlato.. stávaj," povedala som mu. Nechce sa zobudiť. Mám iný nápad. Začala som ho štikliť a on sa  konečne zobudil.

,,Zlato..hah...pre...staň!" Kričal a smial sa zároveň.(sorry že mením štýl reči ale neviem ako písať hihi) Smiala som sa aj ja.

,,Už si hore? Tak poď sa pripraviť do školy," povedala som a opustila som teplú postel kde ležal aj môj priateľ. Bol zamračený že som od neho odišla. "aj mne to je lúto ale povinosti" povedala som si. Podišla som k skrini odkiaľ som si vybrala biely crop a čiernu sukňu , potom som prišla ku skrinke kde som mám spodné prádlo. Keď som mala všetko tak som išla do kúpelne a tam som sa prezliekla. Keď som sa vrátila tak Jisung už nebol v izbe. Spravila som postel na ktorú sa on vysral a šla som dole. Dole sedeli Chan, Minho a Felix.  Felix ešte  napoly spal Sadla som si k nim.

,,Ako sa ti spalo?" opýtal sa ma Minho. 

,,Dobre a ty? A ty Chan?"

,,Dalo sa," a zasmial sa Minho.

,,Tiež dobre," povedal milo Chan.

Zrazu sa tam objavyla hlava Hyunjina. Sadol si k nám. Rozprávali sme sa tam a po jedno chalani schádzali dole len Jisung neprišiel. Išla som k nemu do izby a vydela som že ešte spí. Zasmiala som sa na ňom.

,,HAN JISUNG!!" zakričala som na neho a on spadol s postele. Od smiechu ma brucho bolelo.

,,HWANG JUN!" zakričal naspäť. Tedy som sa už aj ja válala po zemi. Smiali sme sa ako blázni a ani sme si nevšimli že Felix aj Hyunjin prišli do izby. 

,,Čo sa tu deje?" opýtal sa Hyunjin. My sme mu neodpovedali a tak radšej odišli. 

,,Dobre...he už stávaj. " povedala som Jisungovi ale on ale zase zaspal. Nakoniec ale vyskočil spoza postele a rozbehol sa ku mne. Zdvihol ma na ruky.

,,Čo robíš?" opýtala som sa ho podráždene keďže to bolo dosť nečakané.

,, Aj ty si už pripravená do školy?"

,,No...ani nie. Ešte som ani neraňajkovala," povedala som a on aj so mnou šiel do kuchyne. Tam ma položil na stoličku a on sa pobral k linke. Začal niečo kuchtiť. Chalani boli dávno vizbách a pripravovali sa do školy , to len ja a Jisung sme boli trocha  oneskorený. A k tomu Jisung bol ešte v pyžame. Keď Jisung dokončil to čo robil pri linke tak podišiel ku mne a položil mi to pred nos. Spravil len obyčajný sandwich ale aj to stačilo. On si nič nespravil čo ma dosť prekvapilo.

,,Jisung-ie ty si nedáš nič?"

,, Nie nedám si. Idem sa pripraviť," povedal a odišiel. Ja som sa najedla a tiež som šla do izby. Na chodbe som stretla Jeongina.

,,I.N môžem sa opýtať?"

,,Pýtaj sa."

,, Jisung jedáva ráno?"

,,Ani nie. Prečo?"

,,Len tak. Ďakujem za odpoveď," odišla som do svojej izby kde som si pripravila veci do školy. 

Vyšla som z izby a bolo 6:35am. Máme čas ale ja som v škole radšej skôr. V triede som dosť často sama , lebo všetci chodia tak 15 minút pred zvonením. Tak chodia aj chlapci ale dnes sa ich pokúsim prekecať.  Chcela som zísť dole keď som z jednej z ízb započula hudbu a spev. Prekvapená som bola viac lebo tá hudba išla z Felixovej izby. Vošla som potichu dnu a videla že v izbe má vybavenie na nahrávanie a on stojí pred mikrofonóm. Chvílu som počúvala no potom sa otočil a skoro vyskočil do stropu.

,,Koľko si už tu?"  

,,Chvílku."

,,To je koľko?"

,,Tak 3 minúty cca," usmiala som sa a otočila k dverám, ,, a Fel dobre spievaš." Odišla som. Išla som iž konečne dole a chcela som sa vybrať do školy len jeden pocit mi to zatrhol. Strach z ludí. Bála som sa ísť sama len kvôli Wonovi. Čo keby si ma zase odchytil? Nie. Radšej počkám na chalanov. 

Keď som sa dočkala chalanov ktorý konečne zišli dole tak som sa pobrala. Sranda je to že somna nich čakala do 6:45. A do školy to majú tak 10 minút. 

,,Kde sa tak ponáhlaš?"opýtal sa ma Changbin.

,,Nikam." Jednoducho som mu odpovedala.

,,Si pred nami tak asi 2 metre. Mám nápad. Han chiť ju!" Jisung dal tašku Hyunjinovi a rozbehol sa za mnou, ja som pred ním utekala. Dobehli sme až ku škole a až tam som sa nechala chitiť. Skoro sme padli na zem keďže Jisung  to ledva ubrzdil. 

,,Ty si naschvál zabrzdila? Že?"

,,Aj hej," dopovedala som a on mi dal pusu. Aj keď to bolo len pár sekúnd pre mňa to bola večnosť. Odtiahol sa a šiel si pre tašku ktorú držal Hyunjin. Ja som mala tašku na chrbte a vôbec som nechápala ako som tak mohla utekať. 

,,Ahoooj Juun!" kričala na mňa Ma-Ri. Luďia na ňu pozerali ako na blázna. Za ňou šli aj Solar, Moonbyul, Hwasa a Wheein. Vedľa múru stál Daniel. Nepozrel sa na mňa.  Asi mal s tým niečo? Alebo je mu mňa lúto? Neviem a nechcem vedieť. Ja len chcem tento deň prežiť šťastne,