On... On je iný

16-k

Ráno som sa zobudila s pocitom že všetko sa zmení. V akom smere to už neviem. Len dúfam že nie v tom zlom smere. 

Z postele som sa vyhrabala dosť rýchlo a to len kvôli Jisungovi. Chcela som ho vidieť. Rýchlo som šla do jeho izby no tam nebol. Zišla som dole a videla som ho smiať sa s Hyunjinom , Seungminom a Changbinom. Prišla som k nemu a objala som ho okolo krku.

,,Dobré ránko ľudia."

,,Bré ránko Jun," povedal a dal mi pusu na líce.

,,Dnes ideš do školy?"

,,Áno," usmial sa ešte viac.

,,Juhuu!" skríkla som.

,,Nehuč ohluchnem." Smial sa.

,,Dnes ranajky robí.......Jeongin. Ach" vzdychol si Seungmin.

,,Čo je zle keď ranajky robí I.N?" spýtala som sa.

,,Vybuchne kuchyňa. Ty mu hovoríš I.N?" povedal Hyunjin. Ja som sa len nad tým zasmiala. To tie raňajky budú lepšie ako včerajšia večera. Určite.

,,Dobré ráno ľudkovia," povedal rozospatý Jeongin.

,,Dobré ránko I.N. Raňajky robíš dnes ty," zasmiala som sa nad tvárami chalanov.

,,Pripravte si hasacie prístroje chlapci," povedal Jeongin a zasmial sa.

,,Už sú pripravené. Neboj," povedal Jisung

Jeogin začal robiť raňajky a zatiaľ chalani zišli dole. Stále si s Jeongina robili srandu. Jeongin skoro podpálil samého seba. Ako sa mu to podarí? Chlapci začali smiať ako šialený a ja som nebola rozdiel. Jeongin to vzdal a odišiel prezlecť troška priprálené oblečenie, ja som to na miesto neho dokončila aby mali čo jesť. Ja som si nedala nič. 

,,Idem do izby. Brú chuť," odišla som. V izbe som rýchlo vyhrabala zo skrine mikinu a roztrhané rifle. Hodila som si to na seba a išla do kúpelne. Umyla som sa, učesala a šla za chalanmi dole. Na moje prekvapenie tak taniere boli umyté a oni nikde. Rýchlo som si skočila pre ruksak a čakala som ich. Prvý zbehol dole Seungmin.

,,Ako dlho už si tu?" opýtal sa.

,,CCA 2-3minúty." Neodpovedal a len si sadol. Ďalší ktorý zišli boli Jisung-ie, Minho a Hyunjin. Po ďalších minútach sa dostali dole ostatný. Višli sme smer škola. 

,,Jisung sem poď," zakričal na neho Changbin. Začal mu niečo šuškať. Zrazu sa Jisungie usmial a pozrel na mňa. Ach jaj, zase sa ide utekať. Rozbehla som sa a Jisung za mnou. Zase som zabehla až ku škole a ž tam som sa ZASE nechala chitiť.

,,Teba to neprestane baviť že?" zasmiala som sa.

,,Prečo by malo?, " povedal a uškrnul sa. Pobozkala som ho a vymotal z jeho objatia.

,,Aspoň že tento krát som len ja nebehala s taškou," povedala som a ukázala na naše tašky. Zasmial sa. 

,,Hlavne že chalani sú ani nie v polovici cesty," ani som si to neuvedomila.

,,Počkáme ich?" 

,,Môžeme." usmial sa a chytil ma za ruku. Ruka v ruke sme si sadli na lavičku. Čakali sme asi 10-20 minút dokým prišli. Tipujem bežali. Keby nie tak by tu boli o hodinu. Aj to je málo. 

,,Nabudúce ťa......nebudem navádzať.....na sprostosti," povedal zadychčane Changbin. Jisungie sa len zasmial. Išli sme do vnútra smerom ku skrinkám. Musela som nechať Jisunga ísť no vo mne prevládal strach. Čo sa stalo včera mi stačilo. Vďaka bohu Hyunjin a Minho mali skrinky dole a skoro vedľa mňa. Nebudem nikoho obeťou. Hyunjin sa so mnou rozprával a Minho len hladel do zeme. Ale sa usmieval. 

,,Minho prečo sa tak škeríš?" spýtala som sa ho.

,,Potom ti poviem," povedal a tým to ukončil. 

Pri skrinkách sme boli len ja a Minho. Hyunin niekam odišiel. Asi ušiel zo školy. Zase.

,,Tak.. Teraz mi to povieš?" Otočila som sa na neho.

,,Dobre," povzdichol si , ,,Sestru Lee Hyenjin poznáš?"

,,Lee Yunu? Ju myslíš? Ta krorá chodí so mnou do triedy?" Opýtala som sa ho.

,,Áno...No ona sa mi....páči," posledné slovo povedal potichu ale rozumela som mu. Lee Yuna je rovnaká ako Minho. Úplne.

,,To je super! Ale bojíš sa, že?"

,,Áno....,"sklonil hlavu.

,,Minho potom sa porozprávame. Teraz musím o chvílu bude zvoniť," povedala som a už som tam nebola. Stihla som ešte ísť za Jisungom. 

Prvá hodina je Dejepis. Tam zomrem.

(po troch hodinách)

Konečne bude koniec tretej hodiny. Ma-Ri sa odo mňa nevzdialila ani na krok čo mi strašne vadilo. Musím zmiznúť. Do zvonenia ostávjú 3 minúty. Musím to nejako vydržať.

,,Da-Som Kedy končí hodina?"spýtala sa.

,,Ma-Ri hore máš hodiny. Zisti si," ukázala som na hodiny. 

,,Aha len dve minúty. Ďakujem," Za čo?! Že si sa pozrela na hodiny?! Mňa z nej klepne. Čo sa jej pre boha stalo?

,,To bude všetko na dnes decká. Dovidenia," povedala učitielka a odišla s triedy. Chvílku na to zazvonilo a ja som sa rozutekala von z triedy. Konečne mám od Ma-Ri pokoj. Išla som za školu a tam som si sadla a pozerala na oblohu. Bola som tam celú prestávku. 

,,Boo!" povedal niekto a položil mi ruky na ramená. Mňa miklo. Otočila som sa a videla Jisunga.

,,Jisungie toto mi nerob. Dostanem infarkt." povedala som. 

,,A ty tu vlastne čo robíš?" opýtal sa a prisadol si.

,,Nechcem ísť na hodinu. Otravuje ma tam Ma-Ri,"povedala som na rovinu, ,,A ty?"

,,Učiek mi na dnes stačilo," usmial sa. Rozprávali sme sa tam až do konca všetkých hodín.  Počas toho nám pribudol aj spoločník. Minho. Smiali sme sa. Zrazu som si spomenula že Hyunjin sa v škole celý deň neukázal. Vždy keď zmizol na konci poslednej hodiny sa vrátil no dnes nie.

,,Viete kde je Hyunjin?" spýtala som sa ustarostrne.

,,Dnes som ho videl len ráno."

,,Aj ja," začala som si robiť starosti. 

Kde môže byť?

<3