On... On je iný

31-k

Ráno som sa zobudila sama. Zišla som dole a videla som otca sedieť v kuchyni. Chlapci niečo robili a Jisung sa tam nenachádzal.

,,Ahoj oco?"

,,Ahoj! Chcel som sa s tebou porozprávať. Môžeme v súkromí?"

,,Áno .....poď" zobrala som ho na záhradu. Sadli sme si do altánku.

,,Zlatko. Musíš sa rozísť s Han Jisungom."

,,Čo? NIE!"

,,Poznám ho veľmi dobre. Nemôžeš s nim byť."

,,NIE! NEBUDEŠ MI V TOMTO DOME ROZKAZOVAŤ!!"

,,Chcem ťa chrániť. Je to zlý človek. Poznal som jeho rodičov. Neboli to dobrý ľudia."

,,ALE ON JE INÝ!! NENI ZLÝ!"

,,Ale čo keď ti ublíži?"

,,TY SI MI ÚBLÍŽIL VIAC A TERAZ CHOĎ PREČ!!!" Vyhnala som ho. Postavil sa a prichystal sa na odchod

,,A už nikdy ťa tu nechcem vidieť," to bolo posledné čo som mu povedala. Odišiel. Hneď som sa rozbehla za chlapcami.

,,Kde je Jisung?"

,,Išiel nakúpiť," povedal I.N

,,Ok," išla som do izby sa prezliecť. Čakala som na Jisunga v záhrade a dúfala že otec sa v tomto dome už nikdy neukáže. Pozerala som na jazero. Tu som sa cítila dobre. Niekto mi ale položil ruku na rameno a ja som nadskočila.

,,Sa ma bojíš?"zahyhňal sa.

,,Nie," som sa usmiala. Sadol si predo mňa a čakala som či niečo povie. No ostal ticho. On sa pozeral na jazero a ja som sa pozerala na neho.

,,Láska..."

,,Hm?"

,,Asi o týždeň sa sťahujeme čo ďalej od tohto miesta," nebola som prekvapená. Ľudia nás nenávidia. Nemôžeme tu ostať.

,,Mohli by sme začať nový život? Bez premien na vlkov?"

,,Áno. Všetci už s tým súhlasili," čakala som že k tomu povie niečo viac ale nestalo sa. Ticho sme boli asi pol hodiny. Nakoniec sme sa vrátili dnu a smerovali sme do izby. Ja som zavrela dvere a podišla som ku Jisungovi. Chytila som ho za ruku a pozerala sa mu priamo do očí. On mi chytil líce. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Ja som sa prispôsobila. On to nakoniec prehĺbil. Kvôli nedostatku kyslíku sme sa odtiahli a zase sme sa zahladili do očí. Potom som ho pobozkala a on ma hodil na posteľ.

,,Milujem ťa," prišiel ku mne a pobozkal ma. Prehĺbila som to. Odtiahol sa a dal si dole tričko ,potom aj mne. Priblížil sa ku môjmu krku a začal tam robiť značky. Slabo som vzdychala a on sa odtiahol a usmial. Zase začal robiť značky. No nato do izby vletel Hyun. Mi sme sa od seba odlepili a zapozerali sme sa na neho. On stál ako socha. Jisung zobral moje aj jeho tričko. Moje mi podal a ja som si ho obliekla.

,,Chcel som povedať že bude obed....." odišiel. My sme sa na seba pozreli a začali sme sa smiať. Jisung sa tiež obliekol a zišli sme dole. Tam už Seungmin naberal jedlo na taniere. Hyunjin ma sledoval a mne to vadilo.

,,Nepozeraj tak na mňa," sklopil hlavu. Ja som sa na ňom zasmiala. Sadla som si svoje miesto a čakala na to dokým si sadnú aj chlapci. Jisung si okamžite sadol vedľa mňa. Dole zišli aj psi. Chan im podal misky, umyl si ruky a tiež si sadol. Po ňom nasledovali aj ostatný. Hyun bol ako posledný.

,,Viete že sa o týždeň sťahujeme?" opýtal sa nás Felix.

,,Vieme," povedali sme všetci naraz. Potom už ostalo ticho. Keď sme dojedli vrátili sme sa do izby. Nechcela som zase začínať to do čoho skočil Hyun. Rozhodli sme sa pozrieť nejaký film. Jisung chcel horor tak sme si pustili The Nun. Obidvaja sme čakali niečo lepšie ale mi sme si s toho robili srandu. Pustili sme si po tom Kruh a aj s toho bola sranda. Potom sme si pustili La Llorona a to bolo trocha lepšie. Nakoniec sme si pustili Lights out. S toho som sa skoro posrala. Skončilo sa to a vypli sme laptop.

,,Ja dnes nazaspím," zasmiala som sa.

,,Nie len ty. S tohto sa vždy poserem," smiali sme sa. Pozreli sme na hodinky a videli sme že je 5 hodín večer. Chlapci zase niečo robili na večeru. Mi sme sa len dostali na záhradu bez ich zistenia. Sadli sme si zase do altánku a k nám pribehli psi. Sadli si k našim nohám. Pozerali sme sa na jazero a rozprávali sme sa. Nakoniec na nás začal Changbin hučať že večera je hotová. Utekali sme dnu. Sadli sme si a začali jesť ,lebo tento krát sme boli posledný.

Najedli sme sa a utekali sme do izby. Sme sa prezliekli a šli spať.

(O TÝŽDEŇ)

Je deň odchodu a ja som sa nemohla s Rosé rozlúčiť. S Hwasou, Wheein, Byul a Solar sme sa rozlúčili. Všetko svoje veci sme dali do áut a odišli sme. Nový dom je na druhej strane Seoulu a tam nás nikto nepozná. Boli sme tam asi za hodinu-hodinu a pol. Keď sme konečne došli a vystúpili som len pozerala na veľký dom.

,,Konečne začneme od znova," povedala som. Jisung sa usmial a pomáhalo chalanom.Už nič nám neuškodí.

<3 Aaaaa konec. Som rada že ste to čítali a dúfam že sa vám to páčilo. Chcem tomuto spraviť pokračovanie ale to bude dlho trvať. Plus chystám knihu a Minhovi a Hyunjinovi. Tak zatiaľ. Bye<3