Ešte ten večer Draco šiel naspäť do svojej izby. Vedel že to dlho nevydrží! Vedel že sa ma radšej držať ďalej! Ale ten bozk! Ten úžasný bozk!
Otvoril dvere od izby a vôbec si nevšímal, že jeho spolubývajúci na neho čakali. Vedeli že má dnes hliadku Grangerová, pretože Theo je tiež prefekt. A vedeli, že sa na chodbe s Dracom stretne. Vedeli, že budú mať nejaké pikošky.
Draco vôbec nevedel čo sa to vôbec stalo. Vždy keď bol v jej blízkosti túžil toto urobiť, ale malo to háčik. Bál sa jej reakcie. Preto ho prekvapilo že s ním spolupracovala. Vždy sa dokázala ovládať, aj keď iba tak tak, a dokázal potlačiť nutkanie, aj keď to sa mu tiež nedarilo nejako dostatočne, ale dnes sa mu to nepodarilo.
Iba tak si sadol na svoju posteľ, a hľadel niekde do priestoru. Pokazil to! Všetko sa posralo! Jediné čo z toho mal, bol bozk. Ten bol krásny, ale ako sa jej teraz bude môcť pozrieť do očí? Alebo ešte horšie, ako s ňou teraz vydrží v jednej miestnosti bez toho, aby nemal nutkanie to zopakovať?
Blaise a Theo si všimli jeho podivného správania. Takto sa nikdy nevrátil, ani keď stretol Grangerovú. Rozhodli sa ho trošku podstrčiť.
"Nejako skoro. Chytila ťa prefetka Grangerová?" Podstrčil ho Theo.
"Urobil som blbosť." Zamumlal Draco a pozrel sa na svojich spolubývajúcich. V jeho očiach bolo hneď pár emócií. Bezmocnosť a smútok, ale zároveň tam boli iskričky radosti. Draco Malfoy bol bez pochýb ten najkomplikovanejší človek na svete!
"A čo takého si urobil, že si z toho v tranzu?" Posmieval sa mu Blaise.
"To je jedno." Povedal Draco a pozrel sa do zeme. Pri tom sa hral s prsteňom na prste. To robil vždy keď bol nervózny.
Theo si to všimol a vytreštil oči. "Ty si ju požiadal o ruku?!" To bola sprostosť, vedel o tom, ale rád si zo svojho kamaráta robil dobrý deň, v tomto prípade dobrú noc.
"Čo?! Nie, ako ťa to napadlo?!"
"Nič, len sa hráš s tým prsteňom, tak mi to prišlo divné." Pokrčil ramenami.
"To robí vždy keď je nervózny ty Geňo." Poznamenal Blaise. Theo pretočil oči. Vedel o tom!
"Tak čo si urobil?"
Draco neodpovedal. Už bol proste taký. Vždy, keď sa niečo stalo, potreboval to najprv vstreba,ť aby bol schopný, o tom hovoriť.
Ľahol si do postele a zatiahol závesy. Avšak nezaspal. Rozmýšľal. To Draco totiž robí často, ako sme si všetci už všimli.
*****
Zatiaľ čo u Hermioni to nebolo o nič lepšie. Vôbec nič nechápala. Čo to malo znamenať? Prečo ju pobozkal? Prečo s ním spolupracovala? Prečo potom len tak odišiel a nič k tomu nepovedal? Mal sa k tomu vyjadriť!
A ty si s ním nemala spolupracovať! Vynadala si v hlave. V tej chvíli nerozmýšľala, proste sa tomu poddala. Jemu. Dracovi Malfoyovi!
Hermiona bola na hliadke ešte dlho. Prešla celý hrad aspoň päť krát a potom šla do kuchyne. Vypýtala si čaj a sadla si na stoličku pri stole.
Tiež rozmýšľala. Vážne nevedela čo sa to stalo, ale tiež sa veľa krát zastavila u toho, že sa iba nechali uniesť okamžikom. Nič viac. Povedala si že už o tom nebude rozmýšľať. Je to Malfoy. Určite to nemyslel vážne.
Šla do izby a snažila sa zaspať. Avšak nedarilo sa jej to.
Hello toto taká o ničom kapitola ale budú lepšie 😉
Chcem vám iba povedať, že mám teraz v škole veľa učenia, ale túto "knihu" dotiahnem do konca.
Kapitoly už ale možno nebudú tak často.
Ďakujem za pochopenie, a uvidíme sa zase nabudúce. ❤️💗💖💘💝
YOU ARE READING
Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓
FanfictionŠtudenti, okolo ktorých sa točí tento príbeh sú práve v dodatkovom ročníku. McGonagallova študentom oznámila, že sa bude konať ples. Draca si nikto nevšíma. Maximálne tak jeho fakulta. To ho ale vôbec nezaujíma. Už od štvrtého ročníka sa mu páčilo...