Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

Stratená kniha

Hermiona šla z veľkej siene rovno do knižnice. Ako inak že? Vybrala si ale svoju knihu. Konkrétne jej obľúbenú.
Sadla si na svoje obvyklé miesto. Úplne do zadu.

Draco to celé sledoval. Moc dobre si uvedomoval, že pôjde do knižnice. Za tie štyri roky ju poznal až veľmi dobre. A tiež si veľmi dobre uvedomoval, že je to choré. Dokonca si uvedomoval, že aj on je už z nej chorý. Mohol stráviť hodiny pozorovaním ako sa učí, rozmýšľa, číta alebo všetko čo robí.

Sadol si pri stôl odkiaľ mal dobrý výhľad, ale nečítal. Nič. Iba ju pozoroval. Neubránil sa úsmevu keď sa tak začítala, a padali jej vlasy rovno do tváre.

Draco sa rozhodol že už by mal niečo robiť. Prišiel k nej a čakal až si ho všimne.

Hermiona zdvihla zrak a zľakla sa tak, až sa postavila zo stoličky.

"Bože, Malfoy! Skoro som dostala infarkt!" Znovu si sadla na stoličku.

Draco si sadol oproti. "Nechcel som, aby si sa zľakla."

Hermione ani neprekážalo že si sadol oproti. "Čo tu vlastne robíš?"

"Len som sa prechádzal po hrade a potom som sa zašil sem."

"Dobré rozhodnutie. Moc ľudí sem totiž nechodí." Pokrčila ramenami, ale stále čítala knihu.

Draco ju pozoroval. Bol prekvapený, že dokáže čítať, a zároveň sa normálne baviť. Dokonca takto pri tom okne, keď na ňu svieti svetlo mesiaca. Musel priznať, že zase vyzerala úchvatne. Usmieval sa na ňu. Ani si to neuvedomoval, a sadol si vedľa nej. Hermiona si ani neuvedomila, že si sadol vedľa nej. Čítala svoju obľúbenú knihu.

"Čo čítaš?"

"Pýcha a predsudok. Moja obľúbená."

"O čom to je?"

"Vážne ťa to zaujíma?" Odvrátila zrak od knihy a až teraz si uvedomila, ako je nebezpečne blízko u nej. Pokrčil ramenami. Pozrel sa na hodiny. Už bolo niečo po desiatej, takže začali hliadky.

"No mal by som ísť, keď ma chytia po desiatej, nedopadne to dobre."

"Po desiatej?" Uvedomila si Hermiona. "Pre kristove rany! Veď dnes mám hliadku ja!" Rýchlo si schovala svoje veci, ale než odišla pozrela sa na blonďaka.

"No to mám šťastnie! Ty ma určite nenapáliš na chodbe, keďže si tu." Mrkol na ňu blonďak.

"Ešte stále ti môžem dať trest." Usmiala sa Hermiona.

"To by som nerobil." Vrátil jej úsmev.

"Prečo?" Hermiona si založila ruky na prsiach.

"Ty sama si si radšej čítala, keď máš mať hliadku." Pokrčil ramenami. Na toto už Hermiona nemala čo povedať. Šla von z knižnice a blonďaka tam nechala, ale to nevedela, že tam nechala aj knihu. Draco si ju všimol, zobral ju, a vybehol na chodbu.

"Grangerova!" Nič. Už tam nebola. Zobral si teda knihu, a šiel do sklepenia.

"No konečne! Draco, kde si bol?" Opýtala sa ho Pansy, keď vošiel do spoločenskej miestnosti.

"V knižnici." Povedala a sadol si na pohovku. Knihu si položil vedľa seba,  čo robiť nemal.

"Čo si ty robil v knižnici?" Opýtala sa ho Astoria.

"Ty čítaš romány?" Opýtala sa ho Pansy, keď si všimla nadpisu knihy.

"Ty to poznáš?" Opýtal sa a obzeral si knihu. Bola to jej obľúbená kniha. Rozhodol sa, že ju nedá nikomu do rúk, aby sa s ňou nič nestalo.

No to už asi preháňal? Ale čo mal robiť? To čo s ním robila Grangerová, s ním nikto iný urobiť nedokázal. 

"Je to mudlovská kniha, konkrétne román. Je to o dvoch ľuďoch, ktorí sú do seba zamilovaný, ale nemôžu spolu byť." Povedala Pansy.

"Aha tak preto to Draco číta! Pripomína mu to jeho príbeh."

"Drž pec, Blaise!"

"Odkiaľ to vlastne poznáš, Pans?" Draco si knižku poriadne prezrel, a potom sa pozrel na Pansy.

"Dievčatá majú také knihy radi, a to aj keď je to od mudlovského autora." Pokrčila ramenami.

"Som nevedel, že čítaš slaďáky." Poznamenal Theo.

"Tá kniha není moja!" Skríkol na celú miestnosť, až sa všetci otočili.

"A koho potom?"

"Grangerovej." Povedal jednoducho, až potom si všimol, že sa na neho všetci usmievajú.

"Takže si si zobral moju radu k srdcu?"

"Neviem o čom to hovoríš, Pans."

"Začínaš sa s ňou zbližovať?"

"Nie."

"Tak si jej ukradol knihu!" Zvolal Blaise.

"Teda Draco, to som nečakal, že sa znížiš až na takú úroveň." Smial sa aj Theo.

"Ja som jej ju neukradol!"

"Tak ako to potom bolo Dracie?"

"Nehovor mi Dracie!"

"Dobre tak sa hneď netvár tak kyslo."

"Šiel som za ňou do knižnice." Začal Draco. "Chvíľu som ju pozoroval, a potom som šiel za ňou." Sám pre seba sa usmial, čo nikomu okolo neušlo. "Keď si ma všimla, tak sa strašne zľakla." Teraz sa smiali aj všetci okolo. "Potom sme sa chvíľu rozprávali, a keď som jej povedal, že je po desiatej tak šla na hliadku. Zabudla si tam túto knihu. Chcel som jej ju vrátiť, pretože je to jej obľúbená, ale už som ju nenašiel."

"Ako vieš, že je to jej obľúbená?"

"Povedala mi to."

"Ako je vôbec možné, že sa s tebou normálne bavila, a nechcela ťa zabiť na mieste?"

"Asi dostala rozum." Pokrčil ramenami, zobral knihu a šiel do izby.

Knihu si položil vedľa postele na stolík, a pozoroval ju. Grangerova číta romány, a je to dokonca jej obľúbená kniha.

Zobral ju do ruky, a otvoril na prvej stránke.

Začítala sa do toho tak že to čítal do jednej ráno.

Knihu prečítal celú, ale musel uznať, že bola vážne zaujíma a dobrá, aj keď to je slaďák.

Potom šiel spať s tým, že zajtra jej knihu vráti.