Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

Malfoy Manor

Neboli ani pri dverách keď počuli ako na Draca niekto volal. "Draco!" Zakričala za ním jeho matka. Draco a Hermiona sa otočili. Narcissa prišla k Dracovi a objala ho.

Keď sa prestali objímať, Narcissa sa pozrela na Hermionu a keď ju uvidela usmiala sa a šokovane sa pozrela na Draca. Potom si všimla aj ich spojené ruky.

"Hermiona! Ani nevieš ako som rada, že si tu!" Objala ju Narcissa. Hermiona to vážne nechápala, ale nechala to tak. Až potom jej došlo, čo jej vlastné Draco povedal. Celá jeho rodina vedela o tom, že ju Draco miloval.

"Vždy som dúfala, že budem mať dcéru ako si ty." Povedala Narcissa keď sa od nej odtiahla. Hermiona si všimla iskričky v jej očiach.

"Prepáčte, ale nechápem." Povedala zmätene Hermiona. Akú dcéru?

"No som rada, že si Draco našiel priateľku. A dokonca teba, Hermiona. Ani nevieš ako dlho ťa Draco..." Chcela pokračovať, ale Draco ju zastavil.

"To si si zle vysvetlila." Povedal jej a Narcissa sa pozerala raz na jedného a raz na druhého. "My....to sme len niečo ako kamaráti." Vysvetlil jej s úsmevom a pozrel sa na Hermionu, ktorá sa na neho tiež usmiala.

"Aha." Vydýchla Narcissa šokovane. "Budeš tu cez prázdniny Hermiona?" Pozrela sa na Hermiona a potom naspäť na svojho syna. "Prečo si mi nepovedal že si privedieš návštevu?"

"Nastali menšie komplikácie." Vysvetlil Draco jednoducho. "Dozvedel som sa to až dnes ráno, myslím že keby ti pošlem sovu, neprišla by ti tak rýchlo." Vysvetlil.

"Aké komplikácie?" Opýtala sa Narcissa. Hermiona už sa chcela nadýchnuť, aby odpovedala, ale Draco zdvihol ruku, a tým jej naznačil aby bola ticho.

"To je trochu súkromné." Odpovedal a Narcissa sa na neho usmiala. Akokeby niečo tušila...

"A ako dlho tu teda zostaneš Hermiona?" Opýtala sa zase Narcissa. Hermiona chcela zase niečo povedať, ale Draco je predbehol. Už na neho začínala mať nervy. Pozrela sa na neho pohľadom, ktorý hovoril: zabijem ťa!

"Zostane tu do konca prázdnin." Odpovedal a na jeho matky uvidel radosť.

"Prestaň hovoriť za mňa, Malfoy!" Okrikla ho naštvane Hermiona.

Draco sa na ňu pozrel a usmial sa. "A prestaň sa na mňa tak uškŕňať! Nemám to rada." Povedala Hermiona a odvrátila od jeho pohľad.

Draco sa ale usmial ešte viacej. "Ale notak, Mia. Dnes si nejaká náladová."

Hermiona sa na neho pozrela. "Myslíš to pri raňajkách?" Zdvihla na neho obočie.

"Myslím celkovo." Odpovedal neprítomne. Vrátil sa skôr do toho okamžiku vo veľkej sieňi. Kurva, bol to ten najlepší bozk v jeho živote! A niečo mu hovorilo, že takých zažije ešte veľa...

To už im to ale prerušila Narcissa. "Draco môžeš ísť dnu. Ja to tu Hermione ukážem. Otec by mal tiež prísť za chvíľu." Povedala a tiahla Hermionu na záhradu kadiaľ sa dalo potom vojsť do Manoru.

Draco prikývol, pobozkal Hermionu na líce a šiel do vnútra. Narcissa sa usmievala od ucha k uchu. Aj ona si vždy svojho syna predstavovala po boku niekoho, koho miloval. A Hermiona bola správna voľba.

Draco otvoril dvere a šiel do kuchyne. Než stihol ale otvoriť krb zažiaril na zeleno a od vyšiel Lucius. "A Draco už si prišiel?" Opýtal sa ako keby to nebolo zrejmé.

"No nie, to máš iba halucinácie." Odpovedal ironicky.

Lucius si potom všimol pri schodoch niečo zaujímavé. "Máme hosťa?" Opýtal sa keď si všimol druhý kufor pri schodoch. "A kto to je?"

Draco pretočil oči. "Kamarátka." Odpovedal jednoducho.

"Tak kamarátka vravíš." Lucius si založil ruky na hrudi. "A kde je?" Opýtal sa keď videl, že Draco chcel už ísť hore. "A kto to je?" Opýtal sa ďalšiu otázku.

Draco sa na neho usmial. "Matka jej ukazuje Manor." Povedal a všimol si že jeho otec zdvihol obočie ešte viacej. "A keď sa lepšie pozrieš..." Draco prišiel k dvom kufrom. "Na jednom sú iniciály D a M. A na to druhom sú iniciály H a G." Povedal a všimol si prekvapenie v tvári jeho otca.

To už počuli hlasy z chodby. "A to bolo celé dolné poschodie. Horné môžeš preskúmať sama. Tam sú iba izby." Povedala Narcissa a priviedla Hermionu pred schody pri ktorých stál Draco a kúsok od neho jeho otec. Lucius sa tváril že ho za chvíľu asi trafí šľak a Draco sa na neho uškŕňal.

"Á Lucius už si doma?" Opýtala sa Narcissa. To majú vo zvyku sa vždy pýtať či už je niekto doma, keď vidí že stojí priamo pred ním?

"Očividne." Bolo jediné čo Lucius povedal a premeral si pohľadom Hermionu. "Nevedel som, že budeme mať návštevu."

"To nevedel nikto." Povedala Narcissa.

"Dobrý deň." Povedala nakoniec Hermiona a pohľadom zabíjala Luciusa. Jeho nemala moc rada, ale slušnosť jej nedala.

"Zdravím, slečna Grangerová." Pozdravil ju ironicky. "Čomu vďačíme za vašu prítomnosť?"

Hermiona sa na neho usmiala. "Pretože každý chce, aby som bola v jeho prítomnosti." Povedala a Draco sa na ňu usmieval.

"Vážne neviem čo na nej vidíš." Povedal Lucius smerom k Dracovi a rukou ukázal na Hermionu.

Draco prišiel bližšie k Hermione a pritiahol si ju k sebe za pás. "Perfektná že?" Potom sa Draco aj Hermiona začali smiať ako blázni.

"Ešte mi povedzte, že spolu vážne niečo máte." Povedal Lucius keď sa Hermiona s Dracom stále smiali a nevedeli prestať.

"Lucius!" Upozornila ho Narcissa.

"Máme s vašim synom kamarátsky vzťah." Odpovedala mu na jeho otázku Hermiona keď sa konečne prestala smiať. Potom všetci počuli hlasité Prask! keď sa u nich objavil škriatok.

"Á zober prosím kufor Hermione do izby a kufor Draca do jeho izby." Prikázala mu Narcissa. "A keď už budeš v tom ukáž slečne Grangerovej kde bude mať izbu. Tú v severnej časti. Určite vieš akú myslím." Dodala ešte.

Škriatok prikývol a zobral Hermionu za ruku, ktorá ho s radosťou nasledovala.