Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

Odkaz

Draco prišiel do veľkej siene s knihou v ruke. Vedel, že to možno vyzerá divne, ale šiel k chrablomilskému stolu.

Zastavil sa uprostred kde sedela Grangerová, Potter, Longbottom,  najmladší syn a jediná dcéra Weasleyovej rodiny.

"Grangerová tu máš tú knihu." Podal jej knihu a odišiel k svojmu stolu. Mohol tam dlshie zotrvávať. Keby aj, nevedel by čo má robiť. Mohol jej povedať niečo, čím by ju napálil za to, že mu urobila toľko problémov, ale k čomu by to bolo? Viedlo by to akurát k ďalšiej hádke, z ktorej by aj tak potom musel odstúpiť, pretože by to už v jej blízkosti dlho nevydržal.

Ginny sa na Hermionu iba pozerala. "Čo to malo znamenať?" Opýtala sa.

"Priniesol mi moju knihu. Je to problém?" Zdvihla obočie.

"Kde vzal tvoju knihu?" Opýtal sa jej Harry. Hermiona pretočila oči. Není to jedno?

"To je úplne jedno. Hlavne že ju priniesol. Túto knihu nechcem stratiť." Pohľadom zastavila u slizolinskeho stola. Malfoy si práve sadal k stolu.

"Áno, a práve preto ju práve mal Malfoy." Podotkol Ron.

Hermiona znovu pretočila oči, a schovala si knihu do tašky. Bola si istá, že keď sa vráti do izby musí skontrolovať čo s ňou ten magor robil. U niekoho ako je Malfoy, nikdy neviete čo od neho čakať. 

A Draco si aspoň obed vychutnal. Nedostal žiadnu narážku na neho a Grangerovú, a dokonca sa zapájal do konečne normálneho rozhovoru.

Blaise sa ale rozhodol že počká až z veľkej siene pôjde aj Grangerová. Keď videl že vyšla tak sa za ňou rozbehol. Samozrejme si musel dávať pozor, aby ho Draco neprichytil. 

"Grangerová!" Skríkol za ňou. Hermiona sa na neho hneď otočila.

"Čo chceš, Zabini?" Opýtala sa ho otrávene. Nemala čas, a už vôbec nie na nejakého slizkého hada lomeno debila.

"Len som sa chcel opýtať, či už ti Draco vrátil tú knihu?" Samozrejme vedel, že jej ju vrátil ale nejako musel začať.

"Áno, prečo sa pýtaš?" Hermiona stále nechápala.

"Ja len že Draco včera tú knihu čítal do rána. Myslím, že ho to bavilo. Tak  som sa musel opýtať, či ti ju vrátil, alebo si ju radšej nechal."  A malo to presne ten účinok, aký chcel aby to malo. Vyzerala byť zaskočená.

"On vie vôbec čítať?" Opýtala sa posmešne.

"Veľmi vtipné Grangerová."

"On číta také knihy? To som teda nevedela."

"O ňom toho nevieš veľa Grangerová." Mrkol na ňu. ,,No nič, ja už pôjdem." Odchádzal odtiaľ s dobrým pocitom. Podarilo sa mu to!

Dnes sa totiž s Pansy a Theom dohodli, že blonďakovi s Grangerovou pomôžu, ale to netušili, že Draco s tou knihou robil viac, než že ju len čítal.

Hermiona si v svojej izbe sadla na posteľ. Vytiahla svoju knihu a celú si ju obzrela. Teda až kým z knihy nevypadol papierik.

Ahoj Grangerová,

Viem, bude to znieť divne, ale včera večer som túto knihu celú prečítal.
Trvalo mi to síce do jednej ráno, ale tak ma pohltila, že som stratil pojem o čase.
Ale to není to hlavné. Len som ti chcel povedať, že od teraz, a kôli tebe, už nebudem k knihám chovať takú nenávisť.
Ale ak si myslíš, že ich prečítam viac, alebo že prečítam všetky knihy v knižnici milión krát ako ty, tak sa myslíš.
A ešte niečo, chcel by som sa s tebou porozprávať. Viem, že ty možno chcieť nebudeš, ale kedykoľvek sa rozhodneš že si to chceš vypočuť, tak mi daj vedieť.

D.M.

Hermiona bola v rozpakoch. Nevedela čo také by jej chcel povedať.
Nevedela ani prečo čítal jej knihu, a že ho vážne bavila.

Bol to pekný odkaz, ale zároveň ju v tom stihol aj uraziť. Neprečítala predsa celú knižnicu už milión krát. Musela sa sama pre seba usmiať.

Bolo to divné. Povedal jej, že sa mu kniha páčila, že už nebude cítiť k knihám nenávisť, že jej chce niečo povedať, a ešte ju stihol aj uraziť.

Tak ten vie ako napísať odkaz pre dievča. Určite už ich písal veľa. Pomyslela si ironicky Hermiona.