Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

"Strašne ťa chcem!"

Mali teraz voľnú hodinu a Hermiona vedela kam Draco šiel. A vedela ako si overiť či chce vážne zabudnúť, alebo nie. Mala na to svoje metódy.

Šla na astronomickú vežu. Jasné je tu. Pomyslela si Hermiona. Kam inam by aj šiel? Prišla k nemu bližšie, ale tak, aby ju nepočul, alebo aby vôbec nevedel že tu je.

Zastavila sa tesne u neho. Chytila ho zo zadu za rameno. A nahla sa k jeho uchu. "Tak ty chceš zabudnúť, hm?" Opýtala sa. Draco sa na ňu otočil. Samozrejme že mu nedá pokoj. Čo si myslel?

"Chcem si to overiť." Povedala mu Hermiona a priblížila sa k nemu bližšie. Jemne ho pobozkala na vrchnú peru. Odtiahla sa a potom to zopakovala. Na tretí krát ho do pery zachryzla a až potom sa odtiahla. Musel zastonať.

"Ty máš vážne vo zvyku iba dráždiť?" Opýtal sa jej a Hermiona sa na neho usmiala. Mal stále zatvorené oči.

Priblížila sa ešte viac k nemu. Palcom mu prešla po perách. Draco sa snažil odolať, ale ona proste vie ako na neho. Oči nechal zatvorené, ale nič nerobil. Iba tam stál.

Hermiona mu znovu začala šepkať do ucha. "Ja si ale myslím, že nechceš, Draco." Jeho meno sa snažila zvýrazniť.

"Grangerová! Ty budeš dôvod mojej smrti!" Zavrčal na ňu a chutil ju okolo pása. Pritiahol si ju bližšie k sebe. Jeho sebaovládanie bolo fuč.

Hermiona sa sama pre seba usmiala. "Bude mi cťou." A znovu ho pobozkala. Zatiaľ to neboli nejaké väčšie bozky. Len sa optrela o jeho pery a potom sa znovu odtiahla.

Draco musíš prestať. Znelo mu stále v hlave, ale opäť to nešlo uskutočniť. Jeho city k nej prevládali. Veď bol týždeň v izolácii. Jediné na čo vtedy mohol myslieť, boli bozky, ktoré spolu zdieľali. Áno, snažil sa zabudnúť, ale ani to nešlo.

"Chceš ma ešte Draco?" Opýtala sa provokačne.

Draco zaklonil hlavu do zadu. Nemôže jej klamať. "Strašne." Zašepkal. Potom sa jej pozrel do očí. "Strašne ťa chcem Grangerová."

"Čo by si strašne chcel?" Zavrčal. Kurva, mal ju rovno pred sebou. Stačilo by urobiť len pár vecí a...Nie! musí sa ovládať!

Draco sa pozrel do zeme. Na chvíľu zatvoril oči. Potom ich otvoril. "V tejto chvíli?" Pozrel sa jej zase do očí. Tie jej oči!  "V tejto chvíli ťa chcem pobozkať."

"Čo ti bráni? Máš ma tu."

Draco sa od nej konečne odtiahol a pustil ju. "Všetko." Povedal a pozeral sa na pozemky školy. Čo to nechápe? Nemôže ju mať! Nezaslúži si ju!

Hermiona sa na neho chvíľu iba pozerala. "Vidíš to je presne to! Snažím sa ti ukázať, že sa nemusíš báť niečo urobiť a potom proste utiecť! To robia zbabelci!" Zase tá náhla vlna hnevu.

"Nie, ty len chceš aby som trpel. A keď vidíš, že sa ti to nedarí, snažíš sa ma dostať do postele. A práve naopak, keď vidíš že sa ti to darí, tak sa na mne iba smeješ a užívaš si to." Chytil sa pevnejšie zábradlia. Tak to všetko bolí! Jeho srdce trpí! Ako to mohol dovoliť? Ako mohol dovoliť, aby sa tak šialene moc zamiloval práve do nej?!

"Práve že neužívam!" Zakričala na neho. O čom bola reč? Draco sa na ňu otočil. Niečo zamumlal a znovu sa díval na obzor.

Hermiona na neho začínala mať nervy. Prišla zase k nemu a začala do neho búchať päsťami. Draco to ale vôbec nechápal. Nevedel čo to do nej zrazu vošlo. Najprv ho bozkáva, a potom ho chce biť?

"Ty si strašne arogantný a namyslený tupec, Malfoy!"

Draco ju chytil za päste a díval sa jej do očí. Hermiona sa tiež konečne ukľudnila. "Ja ťa vážne nechápem, Grangerová." Kýval Draco hlavou.

"Sme na tom podobne Malfoy." Zavrčala mu do ksichtu. Zamračil sa na ňu. Zopakovala presne jeho slová.

Draco bol na pokraji zrútenia. "Ja ťa varujem Grangerová!"

Hermiona sa na neho usmiala. "Ty by si mi nič neurobil Malfoy."

A mala pravdu. Draco by jej nikdy nedokázal ublížiť. Za prvé, pretože ju miloval, a za druhé, pretože žene ublížiť proste nemôže tak ako tak!  Stále si ale na tvári držal kamennú tvár.

"Byť tebou toho nezneužívam." Povedal, ale Hermiona sa stále usmievala. "A nechaj ma už na pokoji." Povedal a odišiel. Potešilo ho, že sa ho Grangerová nesnaží zadržať.

A Hermiona s úsmevom na tvári pokračovala v jeho činnosti. Pozerala sa na pozemky školy. "Nikdy ťa nenechám na pokoji, Malfoy." Povedala do vzduchu.

Sama nevedela prečo to je tak. Proste cítila že mu nechce dať pokoj. Páčilo sa jej dráždiť ho alebo pozerať sa, ako je na ňu nasraný. Aj keď sa jej vážne nepáčil pohľad na to, ako sa trápi. Aj tak si ale nevedela pomôcť. Niečo ju proste núti robiť mu to schválne.