Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

"Aký večierok?"

Hermiona sa v ten istý deň zobudila zase skôr ako Draco. Bolo presne jedenásť hodín ráno. To znamená, že spala tri hodiny. Opatrne sa odtiahla od Draca, aby ho nezobudila a keď sa Draco otočil na bok a ďalej spal, Hermiona šla dolu do kuchyne.

"Môže Bott slečne s niečím pomôcť?" Opýtal sa jej škriatok ktorý teraz stál vedľa nej.

"No vlastne...tak nejak som nestihla raňajky." Hermiona sa na škriatka usmiala. "Mohol by si mi priniesť niečo na zub a pitie."

Škriatok sa na ňu usmial. "Má slečna nejaké konkrétne požiadavky?" 

"Nie, môžeš priniesť čokoľvek. Ďakujem." Povedala, škriatok sa jej poklonil a odišiel. Hermiona si sadla pri stôl a čítala denného proroka, ktorého našla na stole.

"Ahoj, Hermiona." Pozdravil ju niekto. Hermiona zdvihla hlavu a stretla sa s usmievavou tvárou Narcissy.

"Dobré ráno, pani Malfoyova." Pozdravila naspäť. Všimla si, že sa Narcissa zamračila. Povedala alebo urobila niečo zle?

"Ach nie!" Povedala zrazu Narcissa a Hermiona stále nechápala. Narcissa si prisadla vedľa nej. "Hovor mi Narcissa alebo Cissa." Usmiala sa na ňu a Hermiona jej úsmev opätovala.

Potom už videli ako zo schodov schádza blonďak. Hermiona sa usmiala do stolu, keď videla jeho strapaté vlasy, ktoré mával vždy upravené, jeho oči, ktoré vyzerali, že sa iba pred chvíľou zobudil a stále mal na sebe iba obyčajné tepláky a tričko.

"Á Zlatko. Už si sa zobudil aj ty?" Opýtala sa ho Narcissa sladkým hlasom  a Draco sa na ňu naštvane pozrel.

"Nehovor mi Zlatko." Zavrčal na ňu ospalo a sadol si pri stôl oproti Hermione a vedľa svojej matky.

"Chcela som s vami prebrať ten vianočný večierok." Povedala Narcissa a Draco sa stále pozeral na svoje ruky, ktoré mal na stole. Vedel že na niečo zabudol, ale nevedel si spomenúť na čo. Teraz už to vedel.

Hermione došlo že dnes sú Vianoce. Ale zároveň nechápala aký vianočný večierok. "Aký večierok?" Opýtala sa a Draco buchol do stolu. A to z jediného dôvodu. Mal jej to povedať už včera večer keď ju išiel zavolať na večeru, ale vtedy mal hlavu plnú niečo iného.

"Draco! Povedala som ti, aby si o ňom Hermione povedal už včera." Upozornila ho Narcissa a Draco sa na ňu zase pozrel ako pred chvíľou. Nabola to tak úplne jeho chýba, že?

"Som zabudol." Povedal a Narcissa sa na neho zase zamračila. "No bože! To je toho!" Zvolal Draco a pozrel sa na Hermionu. Už sa totiž nechcel pozerať na svoju matku, ktorá sa na neho mračila.

"To je jedno!" Povedala nakoniec Narcissa a pozrela sa na Hermionu. "Hermiona, drahá, vždy rod Malfoyovcov robí presne na Vianoce vianočný večierok, nemá to nič spoločné s tvojimi tradíciami na ktoré si bola zvyknutá, ale je to naša tradícia, ktorú chceme ešte dlhé roky dodržiavať. A pretože si tu tento rok s nami tiež, večierku sa musíš zúčastniť. Náš rod už není to čo býval. Všetka tá úcta alebo sláva už dávno pominuli. Na večierku sa teda zúčastní iba najbližšia rodina. To znamená, že príde aj Andromenda, ktorú veľmi dobre poznáš. Myslím, že by mal prísť aj Teddy. To znamená že aj ten tvoj priateľ Potter, ten si možno privedie svoju priateľku, takže tu bude aj mladá Weasleyova..." Narcissa by kľudne pokračovala keby neprišiel do miestnosti aj Lucius.

"Takže mi chceš povedať že sa bude po mojom dome pohybovať niekto z Weasleyových alebo ešte Potter?" Opýtal sa zmätene Lucius a Hermiona sa na neho zamračila.

"Len dúfajme, že tá zrzavá krásavica neprivedie rovno celú ich armádu." Robil si srandu aj Draco a Hermiona sa zamračila aj na neho.

"Jeden ako druhý." Upozornila ich Narcissa. "Andromenda je moja sestra. A keďže dostala do výchovy Teddyho tak by mohol prísť aj Potter keďže je to jeho synovec a Potter by si mohol zobrať aj svoju priateľku." Vysvetlila Narcissa.

"Ale je ti jasné, že keď príde ona, príde aj celé ich stádo." Upozornil posmešne Draco.

"Myslím, že pretože sú taký premnožený, by sa ani nezmestili do Manoru." Pridal sa Lucius a prisadol si k stolu. Hermiona už bola od zlosti celá červená.

"A to je čo povedať." Povedal Draco. Hermiona sa postavila a strelila mu za ucho. "Au!" Povedal a Hermiona sa usmiala a znovu si sadla na stoličku.

Lucius a Narcissa si vymenili pohľad. Vedeli už dávno čo pre ich syna znamená táto žena. Videli aj ten jeho pohľad, keď jej Bellatrix vyrila to slovo na ruku. Vedeli aj to, že ak by s ňou náhodou skončil, dala by ho do laty.

"Dobre takže pošleme pozvánku iba Andromende, Potterovi a mladej Weasleyovej." Povedala Narcissa a zapísala si do na pergament. Lucius niečo nezrozumiteľné mumlal a Draco pokrčil plecami. Hermiona sa usmiala že tu bude mať aspoň Ginny a Harryho. A Ron? Na toho nemala náladu.

"Takže ďalej...." Povedala Narcissa a písala ďalšie mená. To už ale Hermionu nezaujímalo. Prišlo jej jedlo a ona začala jesť. Lucius si sadol bližšie k Narcisse aby jej pomohol so zoznamom hostí.

Hermiona si nevšimla, že zatiaľ čo jedla, ju Draco pozoroval ako to robil už veľa krát aj v škole. Draca proste niečo na nej fascinovalo. Dokázal sa na ňu pozerať aj hodiny. Bez prestávky. 

Hermiona si jeho pohľad nevšimla, ale keď si zoznam zobral Lucius, aby si ho prešiel, Narcissa si jeho pohľad všimla.

Sama pre seba sa usmiala a buchala do Luciusa aby sa pozrel. Ten sa na ňu pozrel a Narcissa mu naznačila, aby sa pozrel. Ten sa pozrel a prevrátil oči.

Hermiona sa konečne pozrela a videla Draca ako na ňu hľadí. Usmial sa. Hermiona bola teraz tá, ktorá pretočila oči a znovu sa venovala svojmu jedlu a čítala proroka. Draca to ale neodradilo. Sledoval ju stále. Proste to bolo to, čím sa bavil už niekoľko rokov a neomrzí ho to.

"Hermiona máš vlastne nejaké vhodné šaty?" Opýtala sa jej zrazu Narcissa a Draco ju prestal skenovať pohľadom.

Hermiona sa usmiala a Draco tiež. "Myslím že to nebude problém." Povedal Draco a uškŕňal sa na Hermionu. "S takých by si mohla Mia vyberať." Dodal a Hermiona sa na neho zase usmiala. Bol to skôr ten jej zvodný úsmev.

"To je dobre." Povedala zamyslene Narcissa. "Dúfam, že to sú vhodné šaty." Uvažovala nahlas.

Hermiona sa usmiala a Draco ešte viacej. Teraz už to pozoroval aj Lucius. "Také snáď ani nemá." Povedal Draco.

Lucius si svojho syna premeral pohľadom. "Ako to vieš?" Opýtal sa ho.

Draco iba pokrčil ramenami. "Pamätám si pár kúskov, ktoré Mia rada nosí." Povedal zasnene. "Inak tie čo si mala naposledy tie zelené." Draco sa nad tým rozplýval. Spomenul si, že to bolo prvý krát keď si užil, aj keď miloval Hermionu. Proste ho vtedy dostala. "Dobre..." Začal Draco ale potom si dal na čas. "Tie si radšej nedávaj." Povedal nakoniec keď nechcel, aby to dopadlo ako minule.

Hermiona sa na neho usmiala. "Prečo?" Opýtala sa ho nevinne a Draco sa na ňu zamračil. Lucius si povedal, že pri tomto už byť nemusí a šiel inam. Narcissa sa im do toho tiež neplietla, ale počúvala a pozorovala to celé. "A inak, nemám to v pláne." Povedala Hermiona a Draco si oddýchol. "Mám jedny lepšie." Dodala a Draco už šiel tiež inam. Lepšie?

Hermiona to pozorovala s úsmevom na tvári. Mala aj lepšie. A tie sa rozhodla dať si dnes večer.

"Hlavne sa obleč slušne Hermiona." Otočila sa na ňu Narcissa. "Aby si nám Draca zbytočne nedráždila." Dodala ešte.

"Bohužiaľ ma to baví." Povedala Hermiona. "A preto si dám tie krásne šaty čo už na mňa čakajú v izbe." Povedala a šla do svojej izby.

Narcissa si povzdychla. Bolo jej úplne jasné, že to, čo či Hermiona oblečie, bude vzdialené od slušnosti. A vedela, že niečo také si oblečie ešte pár pubertiakov, ktorý prídu. A tým myslela určite  Hermionu, Pansy, Ginny, Daphné, Astoriu, Millicent..... Proste ich bolo nespočet. Ale dúfala, že aspoň Hermiona bude príkladom. No čo už? Vojna všetkých zmenila.