Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

Náplň môjho života

Hermiona vošla do krásnej veľkej izby. Mala tu všetko čo tak milovala. Poličku s knihami, krásnu veľkú posteľ a všetko čo proste potrebuje. Všetko to bolo zladené do bielej farby rovnako ako celý Malfoy Manor. Draco mal pravdu, že sa to tu zmenilo. Všade to bolo zladené do bielej, zelenej, striebornej a občas do čiernej  farby. Ako keby to tu pre ňu bolo stvorené. Potom si všimla ďalšie dvere. Neodolala, otvorila dvere a naskytol sa jej pohľad na jej vaňu, jej zrkadlo, jej umývadlo a jej záchod. Všetko v týchto dvoch izbách bude patriť celé dva týždne len jej.

"Vidím, že sa ti tu páči." Počula od dverí keď sa rozhodla prestať preskúmavať kúpeľňu a presune sa naspäť do izby.

"Mal si pravdu." Hermiona sa na neho pozrela a on sa usmial. "Je to tu všetko iné. Ale krásne." Vydýchla.

Draco prekročil prach jej dverí, a postavil sa tesne za ňu keď sa pozerala na poličku s knihami. "Už som sa bál, že sa ti tu nebude páčiť." Zašepkal jej do ucha. Hermiona cítila ako jej srdce poskočilo, keď cítila jeho dych na jej uchu. Bol to pre ňu iný, ale príjemný pocit.

Draco si sám neuvedomoval čo robí. Zrazu jeho ruky začali schádzať nižšie a nižšie. Krk, ramená, prsia až sa zastavil na jej bokoch a pritiahol si ju bližšie.

Hermiona vydýchla keď sa oprela o jeho hruď. "Vidíš čo robím keď som s tebou?" Hovoril jej zase do ucha. "Neviem sa ovládať."

Hermiona sa dostala z jeho objatia aby sa na neho otočila. "A aj tak si ma pozval k tebe domov." Povedala a usmiala sa na neho.

Draco sa tiež zasmial. "Nemohol som predsa dovoliť, aby si zostala niekde sama alebo u niekoho, kto si ťa vôbec neváži."

Pozrel sa Hermione do očí. Hermiona vedela na čo naráža. "Ron proste iba..." Začala ale už to nedokončila.

Draco sa na ňu zamračil. Zdvihol jej bradu, aby sa mu pozrela do očí. "On proste iba sa nevie dostať z toho vášho rozvodu." Povedal jej úprimne čo si myslí. Pravda sa má horoit nahlas. To není hriech.

"Ale stále je to môj priateľ." Bránila ho stále Hermiona.

"A ja ti ho neberiem." Odpovedal jej Draco. "Ale nebudem ani tolerovať keď sa k tebe chová takto." Povedal už o niečo tvrdším hlasom. Vážne sa mu to nepáčilo. Keby mohol, už dávno by mu rozbil hubu. Kôli Hermione sa však zatiaľ drží v pozadí čo sa tohoto týka.

"Chcela som sa ťa opýtať, Hermiona..." Povedala Narcissa ale u dverí sa zarazila. "Prepáčte ak ruším." Povedala a chcela odísť.

"Nerušíš." Povedal Draco a o krok odstúpil od Hermioni. "Len sme si vymenili pár názorov." Povedal a odišiel z jej izby. Hermiona z jeho chôdze a z toho, ako sa sebou zabuchol dvere cítila jeho hnev. To ona by mala byť naštvaná, nie? 

"Chcela som sa len opýtať, či by si si niečo nedala." Pokračovala Narcissa a Hermiona stále pozerala na dvere ktorými pred chvíľou vyšiel Draco.

"Nie, v pohode." Povedala a sadla si do kresla vedľa postele. Narcissu to zaujalo. Nevedela síce čo sa stalo, ale vedela si z toho vyvodiť, že to asi skončilo hádkou.

"Počuj, neviem ako to teraz s Dracom máte, ale viem, že ak ťa pred chvíľou niečím urazil, tak to určite nemyslel vážne." Začala Narcissa.

"Nie neurážal mňa." Začala Hermiona. "Viem že by si to nedovolil." Povedala potichu.

Narcissa prikývla. "Keby si čokoľvek potrebovala stačí zavolať Botta, to je ten škriatok čo ti pomohol nájsť izbu." Povedala ešte a nechala Hermionu samú.

****

Hermiona sedela v kresle až do večera a čítala knihu, keď jej niekto zaklopal na dvere.

"Môžeš vojsť." Povedala a knihu položila na nočný stolík. Zostala prekvapená, keď sa vo dverách objavil Draco.