Stačil jediný pohľad |Dramione| ✓

"Veríš mi?"

Draco sám nechápal prečo ju vzal s ním. Možno pretože nechcel, aby len tak sedela sama v izbe, keď sa nechcela vrátiť na ples.

Hermiona vyvaľila oči keď videla, že ju vzal pred obraz Salazara, povedal heslo a ťahal ju ďalej. Až sa zastavil u dverí do jeho izby.

Sadol si na posteľ a naznačil jej aby si urobila pohodlie. "No tak toto bude asi na dlho." Povedala Hermiona a kúzlom si upravila svoje šaty, ktoré mala až na zem a zavadzali jej, na krátke šaty nad kolená. Draco sa na ňu iba pozeral, pretože nechápal čo to robí.

"Prečo si ma sem vzal?" Opýtala sa keď si sadla na posteľ oproti tej jeho. Teda aspoň si myslela že bola jeho, pretože tam práve sedel.

Pokrčil ramenami. "Prečo by si mala niekde sama v kúte plakať, keď môžeš byť so mnou a robiť spoločnosť mne?"

Hermiona sa zasmiala. "Chceš, aby som ti robila spoločnosť?"

Draco sa usmial tiež. "Akože môžem sa snažiť odreagovať aj sám." Povedal keď spod postele vytiahol fľašu ohnivej whiskey.

Hermiona na neho vyvaľila oči. "Piješ asi dosť často čo?" Zdvihla na neho obočie.

"Ani nie." Draco sa na ňu pozrel a Hermiona si sadla vedľa neho. Čo Draco najprv nechápal, ale nechal to tak. Naklonil sa k nej aby jej to mohol dopovedať. "Nemôžem si predsa minúť moje zásoby." Mrkol na ňu a potom sa odtiahol.

"Prečo?" Opýtala sa a pozerala sa do zeme.

Draco sa na ňu usmial. "No vieš, nemám toho veľa a vypiť si to všetko naraz vážne..." Chcel pokračovať, ale Hermiona mu do toho skočila.

"Nie, nemyslím toto." Pozrela sa na neho a Draco nechápal. "Prečo si ma potom celé tie roky urážal?" Ujasnila mu svoju otázku.

Teraz to bol Draco kto sa pozrel do zeme. Ako vždy, keď sa chcel vyhnúť odpovedi. To už si na ňom Hermiona všimla.

"Tie naše hádky, boli ten jediný okamžik,  kedy som nemyslel na to, že ťa chcem a potrebujem." Hermiona sa na neho chvíľu pozerala. Chce a potrebuje?

"Ty si robíš srandu, že kôli tomu si ma urážal?!" Vykríkla šokovane ale potom sa hneď ukľudnila.

"Myslíš, že si s teba strieľam?" Opýtal sa jej ale stále sa na ňu pozeral. "Neveríš mi snáď?"

Hermiona sa na neho zase chvíľu pozerala. "Jasné, verím ti." Odpovedala nakoniec. Z nejakého dôvodu, mu verila.

Posunula sa k nemu bližšie, Draco si to ale nevšimol práve otváral fľašu svojej whiskey.

"A ty?" Opýtala sa. Draco sa na ňu až teraz pozrel a uvedomil si ako blízko u neho je. "Veríš mi?" Draco mal čo robiť sám so sebou keďže sedela hneď vedľa neho.

Draco na ňu chvíľu hľadel. "Áno." Povedal a na a chvíľu sa pozrel zase pred seba. Potom ale zase na ňu. "Áno, určite." Bol si istý, že robí správnu vec  ak jej verí. Nemal prečo pochybovať.

Hermiona sa mu pozrela do očí. "Dobre." Zamrmlala a chytila jednou rukou Draca okolo krku.
Potom sa k nemu naklonila a venovala mu vášnivý bozk. Draco ani na chvíľu neváhal a tiež jej bozk opätoval.

Hermiona si na neho sadla obkročmo a jemne zahryzla Draca do spodnej pery. Draco hneď zareagoval tak že zastonal. To Hermiona využila, aby jazykom preskúmala každý kút jeho úst. Draco ju zatiaľ hladil na chrbte.

To bol presne okamžik, keď stratil všetko. Seba kontrolu, zlosť na Weasleyho, únavu a všetko, na čo myslel predtým.

A potom Hermiona bez toho aby prerušila bozk, rukami zablúdila k gombíku, ktorý mal Draco na saku.