René

13 | Rodina

Prežili sme ďalší mesiac.

Je december a prichádzajú Vianoce.

Za posledný mesiac sa udialo mnoho vecí. Na niektoré sa dívam s úsmevom, na iné až tak nie.

Reného predĺžený víkend s jeho krásnou francúzskou kolegyňou Anne - rovnako krásnou, ako keď sa v roku 2015 vo svojich osemnástich rokoch stala Miss World -  bol jedna z najťažších vecí aké som kedy absolvovala. Sedieť doma a čakať tri dni na to, kedy vám zazvoní telefón s niečím – s nejakým dôkazom o tom – že vás váš priateľ opustil, podviedol alebo vymenil, je hrôza. Ešte väčšia hrôza bolo priznať sa po tých troch dňom o svojich myšlienkach Renému.

Naša prvá hádka je druhá vec, čo sa udiala a trvala takmer týždeň. Nikdy som si nemyslela, že sa raz ocitnem na opačnom konci rovnice s ochutnávkou svojej vlastnej medicíny. René sa na mňa hneval a tak mlčal. Mlčanie je príšerný trest.

No potom som ho prekvapila. Snáď ako prvá žena, som si priznala chybu a až tak sa naša prvá hádka skončila. Musela som uznať že má pravdu. Ako chcem byť s niekým keď vôbec nerozumiem jeho práci, neverím mu a čakám od neho len to najhoršie. Nezaslúžil si to a aj mi to dal poriadne vyžrať. 

*** „Hanička, dal som ti niekedy nejaký dôvod k tomu aby si si myslela, že chcem niekoho iného ako teba? Myslíš, že som človek čo podvedie, že som muž bez cti? Však Anne ani nie je taká pekná! A už vôbec nie je ty. Len sme skúšali, spoznávali sa, bola to vlastne pracovná cesta." pokrúti nado mnou hlavou. „Nikdy som si nemyslel, že máš také myšlienky. Prečo nevieš pochopiť že mi stačíš? Že si pre mňa dosť. Si krásna a múdra a moja! Ako ťa mám ešte presvedčiť, že ťa milujem? Žiaden môj kompliment neprijmeš, aj po mesiacoch si okolo mňa neistá. Robím čo môžem, ale i napriek tomu mám stále pocit, že nerobím dosť."

To už mám v očiach veľké gule slaných sĺz. Má pravdu. Jasné, že má pravdu. Nezaslúžim si ho.

So zaťatými päsťami a čeľusťou, si z vešiaka v predsieni zoberie zimnú bundu a na nohy rýchlo natiahne čižmy.

Mám za ním utekať? Alebo ho mám radšej nechať vychladnúť?

„Vážne teraz toto riešiť nemôžem. Ten film je chujovina, ale ja ho potrebujem. Je to moja jediná šanca. Som v strese a ty mi veľmi nepomáhaš. Milujem ťa Hanka, ale teraz si ma naozaj naštvala. Musím byť skvelý a nie celý čas myslieť na to, čo mi asi tak doma na to čo som cez deň nakrúcal, povieš. Musíš ma trocha pochopiť a dať si do hlavy to, že sme pár. Že sme spolu a ja to čo sme si spolu vybudovali, nezahodím pre niekoho na jednu, dve noci. Taký nie som a dúfal som, že to vieš." otvorí dvere, pripravený na odchod. Posledný krát sa na mňa pred tým pozrie. "Iba to hrám. Pracujem. Snažím sa zarobiť peniaze na pekný život. Netočím porno, ani sa nepredávam. Skús to pochopiť." a pre efekt, tresne dverami. ***

Zabuchol dvere, obrazy nad stenách sa až zatriasli a neukázal sa mi na oči týždeň. Dobre, ja jemu som sa neukázala na oči týždeň. Hanbila som sa, ale taktiež mi moja hrdosť nedovoľovala si priznať, že nebol vôbec krutý, len úprimný. Najlepšie bolo, že sme sa po vychladnutí, obaja v rovnaký deň rozhodli tomu druhému ospravedlniť. Týždeň bez seba, boli muky. 

Snažím sa teda, nespochybňovať ho, nepridávam mu starosti a brať veci s nadhľadom. Mám pred sebou ešte dlhú cestu, ale zmierila som sa s tým, že teraz je v našom živote ešte jedna žena – nie dôležitá žena – a tá zmizne v momente, kedy zaklapne posledná klapka.

René je čestný muž. Nie je to Tibor. A tá Anne pôsobí ako milá, skromná slečna. Nie ako Iveta. Len je ťažké uveriť ľuďom ktorých poznám kratšie, po tom ako ma vlastná krv podrazila.