René

06 | Tisíc klamstiev

Mesiac.

Toľko času ubehlo od toho osudného večera.

Toľko času ubehlo od toho perfektného bozku, ktorý skončil ako katastrofa.

Toľko času ubehlo, od kedy som naposledy videla Reného.

No dobre, teraz klamem. Videla som ho predsa raz či dvakrát pred mojim bytom cez kukátko. Dokonca som ho videla možno trikrát, keď kráčal po schodoch dole a ja som sa na rýchlo skryla. A ani nerátam koľkokrát som si za posledný mesiac pozrela jeho kampane, modelingové fotografie, portfólia, všemožné reklamy, videá a scény z divadiel a filmov kde vystupoval - i keď niekedy iba ako komparz alebo živá kulisa. I tie dve, tri slová, ktoré tam prehodil, boli dosť na to aby mi ukradli pozornosť. 

Všetko čo je dostupné na internete, to všetko, som videla.

A prečo sa tak týram?

Veď predsa poznám ho len necelé dva mesiace, viedla som s ním plnohodnotné konverzácie len tak za hrsť a on mi chce povedať, že sa mu páčim? Ja sa nikomu nepáčim na prvý pohľad.

Priznávam, že môže existovať na svete muž, alebo muži, ktorí preferujú krivky a určite by som sa im zapáčila, ale určite nie na prvý pohľad. To nie je reálne. A taktiež Renému? Tomu, čo môže mať super modelky, speváčky, ba dokonca aj Hollywoodske hviezdičky by mu dali šancu?

Je to na smiech.

On, je na smiech.

Teraz sa mu páčim, pretože sa mi zdôveril a ja som mu na to nič zlé nepovedala, nevysmiala ho a snažila sa ho pochopiť. No keď toto pominie, na čo mu budem? Spadnú mu ružové okuliare a on uvidí každú moju chybu krásy, vnútornej aj vonkajšej. 

A mne ostanú len oči pre plač.

Už dávno som sa zmierila, že chlapa nechcem a nepotrebujem. A ak by som aj o nejakom uvažovala, tak by musel byť v mojej lige. Tam môj sused, nie je ani len omylom. U priemerného chlapa by som sa bála nevery a bola by som si neistá... Pri Reném? Šalela by som z každej čo i len o kúsok lepšie vyzerajúcej ženy, ako som ja. 

Som ohromená svojimi schopnosťami byť neviditeľná, keď sa mi zachce. Je až neuveriteľné, že mám dostatočne pevnú vôľu neotvoriť dvere, keď na ne klope. Neodpísať na správu v ktorej sa ospravedlňuje. Alebo nedvihnúť zvoniaci telefón s jeho fotkou - ktorú ani netuším kedy odfotil a sám ju nastavil ako svoju kontaktnú - a nežiadať naopak jeho o odpustenie. 

Skoro som padla na kolená, keď som tú jeho selfie fotku prvýkrát videla. Tak veľmi je vydarená.

René je perfektný. Ešte aj na rozmazanej a zle osvetlenej fotke vyzerá ako keby pózoval do módneho časopisu. Za to ja, aj v deň kedy si naozaj dám záležať na kontúrovaní a dokonalom make-upe, oblečení, ktoré mi pekne robí pás a padne ako uliate - aj vtedy vyzerám len ako obyčajná žena z ulice, za ktorou sa obzrie len dobre oblečený gay muž, pretože sa mu páčia moje topánky.

Zlomené srdce som mala toľkoráz, že po ďalšom netúžim.

A možno... len možno nie je krása všetko. No keď tá prvotná túžba a zalaškovanie pominie a vedľa mňa sa postaví nohatá modelka s dokonalou postavou a bujným poprsím - nemám šancu. Táto situácia je absurdná. Nehodlám sa týmto ďalej zaoberať. Reného to prejde a bodka. A potom môžeme byť znova kamaráti, ako keby sa nikdy nič nestalo. 

Ja sa musím sústrediť na svoju kariéru, na budovanie svojho sebavedomia a možno na nápravu nášho priateľstva. Len musím nabrať odvahu a spraviť prvý krok.