René

15 | Prvá skúška

Ruka sa objaví pred mojou tvárou, keď sa snažím vystúpiť z auta. Elegantne upravená pánska manikúra, strieborné hodinky a čierna košeľa skrytá v čiernom vzorovanom saku sa mi naskytne na obdiv. Bez váhania si Reného ruku beriem a ten mi veľmi zdvorilo pomáha z auta von.

Moje dlhé šaty čiernej farby sú jednoduché a pritom nevšedné. Vpredu majú obrovský rázporok a držia pokope len radom piatich väčších gombíkov. Je to niečo, čo by som si v živote nemala sama odvahu kúpiť alebo obliecť, no Reného obľúbený ešte celkom neznámy návrhár tvrdil, že budem neodolateľná. Musím uznať, že sa sama sebe veľmi páčim, i keď mi šaty svojou vyzývavosťou a nie praktickosťou dávajú zabrať. Môj nápadný kus odevu je ušitý zo zamatovej látky s rovnakým vzorom ako Reného sako. Gombíky sú lesklé a saténové z takej istej látky ako golier na jeho saku. Ladíme. To bol náš úmysel. Eleganciu nám však dodáva golier na mojich šatách inšpirovaný Grace Kelly a Reného čierna košeľa zapnutá až po samý vrch.

Bol to jeho nápad prísť v šatách ušitých na mieru jedným mladým umeleckým návrhárom. Táto čierno biela párty v štýle Hollywoodu, je niečo kde by som sa nikdy nemala odvahu obliecť sama. Na bielu som odvahu nemala preto som zvolila istejšiu voľbu, vo farbe čiernej.

Zacítim ako sa jeho ruka obtočí okolo mojej a miernym myknutím, ma vytiahne z auta priamo na vysoké podpätky. Okamžite si ma pritiahne do náruče a ruku si obtočí okolo môjho pásu. Pásu, ktorý vďaka skvelým šatám, vyzerá užšie.

Stále som sa však neodvážila pozrieť pred seba.

Viem, že sa pozerajú. Cítim ich pohľady, no srdce mi bije ako splašené. Mám pocit, že tlak v jeho vnútri je privysoký a bojím sa dvihnúť hlavu, aby sa mi nezatočila.

Keď však zacítim ako sa René začne hýbať a ťahať ma s ním, ruku položím na jeho tvrdú hruď, neistá s tým či ho chcem zastaviť alebo sa ho držať, aby som nespadla.

Zacíti moje zaváhanie, zastaví sa a ja môžem pocítiť jeho horúce pery na mojom spánku. „Budeš v poriadku." zašepká tak, aby som to počula len ja. S tým sa znova pohne, pred tým ako sa opäť o pár krokov zastaví. 

„Pán Slovík, s kým ste to dnes prišiel? Môžeme fotku?" ženský hlas reportérky spískne. 

Oslovený si povzdychne – nenápadne -  no ja to počujem a nahodí jeden zo svojich miliónových úsmevov. Nie ten, ktorý je vyhradený len pre mňa a rodinu, no rovnako impozantný. Konečne sa odvážim pozrieť hore, no blesk z fotoaparátov ma znova oslepí. „Prosím len jednu alebo dve, už i tak meškáme." veselo sa zasmeje, no jeho úsmev nie je skutočne vidieť aj v jeho očiach. „A bez blesku prosím." žmurkne na mňa.

René ma natočí bokom ku kamere a jeho ruky sa obtočia okolo mojich kriviek. Nacvičená póza o ktorú som ho žiadala. Netušila som ako mám pózovať, aby som nevyzerala len ako buchta a preto sme si to nacvičovali.

Fotoaparáty sa znova rozblikajú a moja hlava sa skloní. Niečo čo mi kázal nerobiť. Nervózne si prepletiem pred sebou prsty a uhryznem sa do pery. Snažím sa usmievať, naozaj áno, ale vyzerám na sto percent ako v kŕči.

Reného horúci dych zacítim vo svojom uchu a zasmeje sa mi do neho. „Tváriš sa ako keby nás nachytali in flagranti a úplne nahých. Len si predstav ako by vyzerali nahí oni."

I keď sa veľmi snažím, neudržím sa a konečne sa usmejem priamo do jeho tváre.

„Poď. Už im stačilo." potiahne ma k vchodu na párty pred začiatkom nakrúcania, ktorá sa koná v Prahe. Reklamný ťah, ktorý ma prilákať pozornosť médií a zvýšiť zvedavosť ľudí.