René

23 | Tretia skúška

"Ja." bokmi prudko prirazí o moje horúce vnútro.

"Ťa." opäť do mňa tvrdo vnikne a zubami mi pri tom zachytí moju bradavku.

"Veľmi." znova zopakuje ten božský pohyb pri ktorom sa mi chvejú nohy.

"Ale že veľmi." a znova.

"Neskutočne." neprestáva. Von a dnu.

"Neuveriteľne." už len kúsok.

"Milujem." do posledného pohybu dá všetko. Zatrasú sa steny, ja, posteľ. "Hanička." aj jeho hlas sa podlomí, tak ako aj jeho kolená. Moje meno na jeho perách znie ako modlitba. Padáme najskôr spolu, potom už len on na mňa.

Jeho váha ukľudňuje moje unavené telo a jeho dych hladká moju tvár. Naše prepletené prsty zasa dávajú pocit istoty, že len nesnívam. Plné pery pohladia moje opuchnuté a ja takmer zaplačem keď sa odsunie zo mňa dole.

"Nikdy pred tým to nebolo s nikým tak ľahké, tak jasné, dokonalé. Keby si mi tak konečne uverila, že si všetko čo potrebujem. Žiadne iné ma nezaujímajú."

„Bojím sa dneška." priznávam. „čo ak sa znova všetko pokašle? Čo ak ja, znova niečo pokašlem. Nemyslíš, že by bolo lepšie tam ísť s tvojou mamkou?"

Hlboký povzdych. „Všetci nám budú dnes závidieť. Uvidíš. Stačí len ak sa na nás pozrú a uvidia ako sa milujeme a bude to dosť. Musíš mi len veriť a užiť si večer plný dobrého jedla, pitia a dokonca spoločne môžeme potichu imitovať ľudí a ich konverzácie ako si myslíme že prebiehajú. Bude to zábava."

S pobavením sa na neho usmejem. „Takže si myslíš, že budeme v poriadku?"

Rukou si ma za hlavu pritiahne bližšie a pozrie sa mi hlboko do očí. „Budeme viac ako len v poriadku. Budeme božskí! Ver mi."

Prikývnem a svoje pery pritlačím na jeho. „Verím ti."

≿━━━━༺❀༻━━━━≾

„Dievča, troška dôvery! To tej krave ukáže!" založí ruky na širokých bokoch mladušký návrhár a Reného dobrý kamarát, ktorý sa vždy stará o to, čo má oblečené. U mňa je to síce len druhýkrát, no v oboch prípadoch som bola s jeho výberom nad mieru spokojná.

Ten článok, čo naznačil opak, nás ako to tak vyzerá vyviedol z miery oboch.

„Si si tým istý? Nehneváš sa, že nebudeš ten čo mi dnes navrhol šaty? Je to predsa reklama. Dobrá, či zlá, predsa." neisto si samú seba opäť raz obzriem v zrkadle. Milujem , čo mi Antonov tím spravil s tvárou a vlasmi. Pôsobím elegantne a pri tom dokonale upravene. Obrovské hollywoodske vlny z predĺžených blond vlasov, mi predlžujú a zužujú tvár a jednoduchý ale dobre nanesený make-up spôsobuje, že vyzerám ako keby som celá žiarila.

A tie šaty... Tie šaty sú nádherné. Jemne ružové, prekrásne mi zužujú pás a zdôrazňujú pekne vydvihnuté poprsie. Je horúci september a vďaka tomu, že nemajú rukávy a ja som stále jemne opálená z leta, pôsobia ako perfektná voľba.

„Dievča." zamáva do odrazu v zrkadle, keď ku mne pristúpi bližšie. Ešte raz si ma s hrdosťou prezrie a pochvalne sa zaškerí. „Uvidíš, že tá 'odborníčka' na módu," naznačí úvodzovky a kyslo sa zaksichtí pri pomyslení na pani kritičku v redakcie nemenovaného časopisu. „nespozná, že nie som návrhárom ja, ale že presne tieto šaty použila Gwyneth Paltrow – ktorá ma mimochodom rovnakú farbu pokožky a vlasov ako ty – a sú od Versaceho." hurónsky sa zasmeje. „Donatella a jej šaty sú dokonalé!" zahmká a prehodí si ruky cez môj pás. V zrkadle na mňa s hrdosťou žmurkne. „Ak ich nejako urazí už jej nikto nikdy neuverí a my budeme mať zaslúženú pomstu."