René

17 | Čas

Máj, lásky čas.

Bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou, výrazne otepľovanie, ľudia zhadzujú oblečenie.

I my, s Reném dnes trávime teplý deň bozkávaním sa a zhadzovaním oblečenia. Prečo by aj nie. Nejde ani tak o to, že dnes je to pol roka, čo sme oficiálne spolu – na čo ako to vyzerá, René veľmi nepomyslel – ale skôr ide o to, že za posledné tri mesiace sme sa videli raz do týždňa a nie vždy sme dokázali z toho byť osamote.

Je to pochopiteľné.

Nakrúcanie vo Francúzsku sa ukončilo, začalo nakrúcanie v Česku na Slovensku. Akosi zo dňa na deň sa pol Európy začalo zaujímať o nakrúcanie filmu podľa úspešnej knihy a tak stúpa aj nápor fanúšikov a médií na hlavné hviezdy. Film nebude Hollywoodskeho formátu, ale Európu a hlavne Francúzsko s Anglickom, už napäto čaká na jeho dokončenie. 

Hlavné hviezdy, z ktorých sa stali najlepší priatelia, majú svoje tváre vycapené v novinách takmer denne. Jediné, čo ma utešuje je fakt, že aspoň dnes nám Anne nerobí doprovod na našom mini rande. Na rande, na ktoré som sa tešila ako malé dieťa, no namiesto našich plánov na dobrú večeru v dobrej reštaurácii a prechádzkou nočnou Bratislavou, sme boli nútení ostať doma.

Ľudia začínajú Reného spoznávať, aj vďaka nespočetne veľkému boomu okolo filmu na sociálnych sieťach, ako aj vďaka tomu, že takmer každá druhá reklama, billboard alebo stránka v časopise, obsahuje jeho tvár. Je to ako keby bol všade. Vidím ho všade, počujem jeho hlas všade, no pri mne je len pár hodín týždenne. Pripomína mi fatamorgánu.

No dnes je tu so mnou. Len my dvaja, pritúlení pod teplou dekou, ovinutí okolo seba, pred nami leží dojedená donáška jedla a ľahké bozky pokrývajúce môj krk tu a tam. Môj deň, či dokonca týždeň a aj mesiac sa okamžite stal lepším.

Teším sa s ním. René je šťastnejší ako kedy pred tým. Plní si svoj sen. Francúzky po ňom slintajú, Angličanky ho milujú a Česko- Slovenky dúfajú, že ho zbalia. Myslím, že aj pár pánov dúfa. Po tom článku o mne a mojom hroznom nevkuse si aj tak všetky myslia, že majú šancu.

Občas tomu sama verím.

Ale nie teraz, nie v takýchto chvíľach, keď je celý môj. Kedy ma láska, miluje a nakoniec vyzerá, že má problém odo mňa odísť. Náš vzťah je kratučký, no zvláda viac ako mnohé páry po rokoch. René mi nedáva žiaden dôvod si myslieť, že nie sme spolu šťastní, alebo že by na mňa mohol zabudnúť. Je skvelý ako vždy. Stále mi volá, posiela zamilované SMS alebo také, kde sa mi priznáva ako veľmi mu chýbam.

Nie je toho už tak veľa ako pred tým, no stále mám dostatok jeho pozornosti. Na jeho obranu, aj ja mám toho v práci veľa. Samota mi už tak veľmi nevyhovuje ako to bolo kedysi a preto si naberám viac projektov, viac hodín a ešte neskôr chodím domov.

Je mi smutno. Je mi stále za ním smutno.

„Si v poriadku?" jeho ruka, ktorá bola do teraz prehodená cez vrch pohovky, začne prechádzať dĺžkou mojej ruky.

Prikývnem a usmejem sa na neho dohora. „Len uvažujem, ako mi veľmi chýbaš. Koľko ešte do konca nakrúcania?"

Nahne sa bližšie a pobozká mi špičku nosa. „Aj ty mne. Ale teraz sa sústredíme na naše kariéry a potom si môžeme užívať slobodu, ktorú nám to prinesie." pritiahne si ma do náručia. „Už len mesiac nakrúcania, potom ma len sem tam môžu zavolať na nejaké dotáčky."

Ten mesiac...

„To znamená, že už začínate točiť posteľové scény?" začnem obzerať svoje nechty, ktoré som si včera kvôli nemu namaľovala na bordovo. René zbožňuje keď ho nimi driapem. Rovnako, ako aj keď si nechám na sebe len lodičky, po prípade s podväzkami.