René

10 | Najlepšia priateľka

September sa zmenil na október. Nič výnimočné sa nezmenilo. Práce máme obaja dosť, no René príležitostí o to menej.

Dnes však po mesiaci prišla nová. Nie je to úplne to, čo by chcel, ale je to extrémne veľká príležitosť, ktorá prišla z Anglicka. Film sa má natáčať v Česku, konkrétne pri slovenských hraniciach a spolupracujú na ňom aj filmári z Francúzska a Poľska.

Veľký projekt. Natočený podľa erotického románu.

René najprv ani len nemienil počuť o tom, aby v niečom takom hral. Potom si uvedomil, že hlavná úloha nemusí byť jediná dôležitá a tak ho jeho agentúra poslala predsa len skúsiť šťastie - pre rolu síce menšiu, no stále veľmi podstatnú. A hlavne bez sexuálnych scén. 

Presne tam - do Česka - dnes ráno, odišiel.

Ja už takto večer - po práci - sedím v upratanom a naleštenom byte, nechty obhryzené pomaly až do krvi, koleno klepotajúce sa o dlážku  - takmer na nej vytváram dieru. Nechcem znova zažiť jeho sklamanie. Nechcem aby bol zničený a rezignovaný. Nerobil si síce veľa nádejí, ale stále je tam určitá šanca. Keď toho veľa od niečoho nečakáte, nemôžete to potom ľutovať. A naopak ak sú očakávania veľké, pád býva väčšinou o to hlbší.

Štrngot kľúčov, ktoré sa René snaží dostať do zámku, ma vytiahne z mizérie. Už je tu, niet cesty späť. Nemyslím si, že som bola viac nervózna ani počas maturity alebo štátnic. Nechcem ho vidieť so zlomeným srdcom. Nemôžem sa pozerať na jeho zničený výraz, kedy sa cíti ako menejcenný, netalentovaný, ako zlyhanie.

René je všetko len to nie. Je snaživý a pracovitý. Múdry a inteligentný. Pracuje na sebe tvrdo a poctivo. Zaslúži si svet, vesmír a všetku slávu a uznanie sveta, po ktorej tak veľmi túži.

Jeho neutrálny výraz nesvedčí nič dobré. René sa buď smeje, alebo usmieva. Je len málo vecí, čo mu dokáže zmazať úsmev z tváre. Čo to bude za svet, keď zničí aj niečo tak čisté a pozitívne ako je jeho srdce?

Vyskočím na nohy a rozhodnem sa konať podľa svojho plánu. Je jasné, že to nedopadlo ako by čakal. Nechápem ako je to možné. Pripravoval sa na tú rolu poctivo, dokonca hľadali muža hnedšej pleti, rovnako vysokého a rovnako stavaného. Koľko takých nájdu v Česko-Slovensku? Hŕstku! Ale žiaden nemá talent ako tento predo mnou.

Sú to blázni!

Nie som expert, no jeho odhodlanie, profesionalita a talent sú úplne jasné a evidentné. Verila som mu každú jednu hlášku, ktorú utrúsil z úst, každý úškrn ako keby ani nebol jeho. Kompletne sa pred mojimi očami zmenil na novú osobu a to bez akýchkoľvek rekvizít. Intonoval, gestikuloval. Tak čo im do čerta ešte vadí!?

Hodím sa mu okolo krku s tým najväčším úsmevom. Nechcem priznať že tuším, že je niečo zlé. Nech si to nepriznáva on. Ešte nemá rozhodnutie, nikdy ho nemá, no vždy predpokladá to najhoršie. Väčšinou sa nemýli, no... možno tento krát predsa len.

„Mám pre teba prekvapenie." utrúsim a ignorujem jeho prekvapený výraz. 

Neverí vlastným očiam a určite je zmätený. Čakal, že sa budeme znova ľutovať, že budeme plakať, že budeme nariekať. Nie. Už nie. Vezmeme to ako to je a spolu sa posunieme ďalej. Nebudeme brať výsledok ako tragédiu ale poučíme sa.

A ja budem slúžiť ako rozptýlenie. Mám v rukávoch pár es.

„Neopýtaš sa ani ako som dopadol?" nahne hlavu s pokrčeným obočím. „Nezaujíma ťa to už?" nahnevaný podtón sa mi určite iba nezdá.

Pokrútim hlavou a začnem ho ťahať do obývačky, kde som odtiahla nábytok a presunula malý stôl priamo pod okno. Prestrela som ho presne podľa fotografií z jednej francúzskej kaviarne. Na stôl som poukladala sviečky, croissanty, džús a džemy. Dve dlhé bagety sú opreté na parapete v slamenom košíku. Celý byt mi vonia ako čerstvé pečivo a káva. Ako raňajky v Paríži.