René

07 | Sľuby a prísľuby

„Vyhýbaš sa mi." potvrdí moje podozrenie, že tuší čo sa deje.

Stále s rukou na otvorených dverách chladničky sa i napriek tomu, že nemám vôbec chuť na nič, natiahnem za čokoládovým mliekom a vytiahnem ho von. Je to niečo, čo mi dá pár sekúnd na premýšľanie za každým keď sa napijem, niečo s čím sa budú môcť moje neposedné ruky hrať a tiež niečo sladké na nervy.

„Nevyhýbam." zaklamem, no do očí sa mu pozrieť pri tom neviem. Nie je hlupák, určite mi neverí.

René ostane ticho a nič nepovie. Opretý o zárubňu do kuchyne, môžem spod mihalníc vidieť ako ma sleduje. Čaká až napravím svoju chybu a opravím sa, alebo skôr vytvára tlak, pod ktorým sa mám zlomiť. Tak, či tak, je to absurdné.

„No dobre, vyhýbam." odskrutkujem na dotyk chladný a zarosený vrchnáčik z malej bielej fľaštičky s tichým prasknutím poistky. Rosa, ktorá steká po fľaške a teraz už aj po mojich rukách, mi pomáha ukľudniť sa a nenechať sa rozhodiť až do miery, kedy pri ňom opäť začnem koktať. Tú fázu, snáď už máme úspešne za sebou.

Dvoma veľkými krokmi, ako panter, sa ku mne priblíži. Našťastie zachová dostatočnú vzdialenosť na to, aby som si zachovala osobný priestor a aj chladnú hlavu. „Prečo?" natiahne sa za mnou a rukou mi jemne, len tak že je to iba ako dotyk letného vánku, prejde po dĺžke ruky. Ihneď potom ruku znova pritiahne k telu.

S povzdychom si uhryznem do pery, zrak stále vo výške jeho brady a získam čas tým, že sa konečne napijem. Mlieko, ktoré mi steká krkom je zimné a osviežujúce. Sladké a aj trochu horkasté. Presne také, ako táto chvíľa. 

Keď dopijem, chrbtom voľnej ruky si pretriem ústa a ponúknem mu stále otvorenú fľaštičku. Na moje prekvapenie, prijíma. Jeho ruka sa nie veľmi nenápadne dotkne tej mojej. Chvíľu ju podrží a nakoniec si mlieko berie k sebe.

Konečne sa mu pozriem do očí - ktoré ako sa zdá - vôbec nespúšťajú dohľad nad tými mojimi. Modré proti čokoládovým. Neisté verzus sebaisté. V čom ale má istotu? Že mu neodolám? Že ho chcem? Alebo niečo nesebecké?

Stále s tvrdým očným kontaktom, ktorý ma priklincuje k chladnej šedej podlahe kuchyne a ktorá mi až priveľmi chladí bosé chodidlá, sa napije.

Cítim sa ako v spomalenom filme. Ako keby som pozerala reklamu na Pepsi a plechovka nehrala hlavnú rolu. Kvapky rosy stekajú po fľaške, po jeho rukách, po jeho krku a jabĺčku. Očami ma vyzlieka, ako keby som bola na rade. Ako keby som bola tá, ktorú vypije ako ďalšiu. Môže byť pitie čokoládového mlieka erotické? Zjavne áno.

Keď všetok zvyšný obsah dopije, nasleduje môj príklad a tiež si utiera kvapky okolo pier, rukou. V jednu chvíľu sa musím pätami pritlačiť viac k zemi, aby som nevystrčila jazyk von a ako smädná fena ho nezačala od čokolády umývať.

Som stratený prípad.

„Neodpovedala si mi." neviem či ma ten chlap chce pripraviť o všetok zdravý rozum, ale ak áno, darí sa mu to. 

Priblíži sa ku mne, naše bruchá sa začnú dotýkať. Ruky natiahne okolo mňa, ako keby ma šiel objať, no to sa nestane. Jedna jeho ruka spustí vodovodný kohútik a začne z neho tiecť chladná voda. Pár kvapiek dopadne aj na môj chrbát. V rýchlosti premyje fľaštičku od zvyšného mlieka a vodu opäť zastaví. Predlaktie, ktoré ma pritlačené o môj pravý bok zloží a otvorí si ňou dierka. Tie ma okamžite začnú tlačiť do zadku. Ruku znova preloží cez môj bok, ale je to len sekunda, kedy si z ľavej ruky vezme už umytú fľaštičku a vloží ju s pomocou pravej do žltého odpadkového koša v skrinke. Ruku vráti späť, no teraz už sú to jeho veľké dlane, ktoré sa dotýkajú mojich bokov.