Fragrance of Feelings

Chapter 9

"Spoznajte Lauru, záhadnú lásku Flynna Wolnera," prečítala Daphne už po druhýkrát titulok novinového článku.

V hlase jej bolo cítiť prekvapenie, no i nemiestne potláčaný smiech, čo rozhodne nebolo príjemné.

Končekmi prstov mi putovala nekonečná kolóna mravcov a líca mi priam horeli. Nemohla som tomu uveriť. Vedela som, že v bulvárnych plátkoch to chodí bez zbytočného otáľania a overovania informácií, no i tak som cítila obrovskú krivdu. Do očí mi bila obrovská fotografia mňa s Flynnom pred čerpacou stanicou, kde ma ťahal za ruku a až po treťom prečítaní titulného nápisu som skutočne precitla.

Objektívny postoj k sledovanej celebrite je pre médiá pravdepodobne plytký, čitatelia ho rýchlo nasajú, rýchlo vyprchá a jeho obsahová stránka nemá ako zaujať. Dáva ľuďom pocítiť, že čosi také, ako je nedorozumenie, existuje, že s tým treba rátať, ale netreba to brať vážne, netreba sa tým zaoberať o nič dlhšie ako tých pár minút nutných na prečítanie stĺpčeka na titulnej strane novín. Hneď potom sa na to, prirodzene, zabudne. No čo také preháňanie, zveličovanie, zavádzanie, či klamstvá? To je už niečo hodné klebiet, to je už niečo, o čom môže verejnosť diskutovať celé hodiny.

"Kto je priateľka Flynna Wolnera a prečo ju spoznávame až teraz? Zdá sa, že Flynnove fanúšičky si budú musieť dať na nejaký čas pohov. Známy herec a idol mnohých je totiž šťastne zadaný a podľa všetkého to vôbec nie je taká čerstvá vec, ako si mnohí myslia. Je tetovanie jej mena na Flynnovom zápästí, či napadnutie novinára, dôkazom jeho lásky? A kto je záhadná Laura? My sme-"

"Daphne." Nemohla som ju ďalej počúvať.

Daphne si povzdychla, položila noviny na okraj drevených dosiek a so záujmom na mňa pozrela."Vedela si, že na Twitteri je o Flynnovi profil, ktorý ho nazýva strojom?" pokračovala hlasom, z ktorého bolo cítiť, že chce túto partiu dohrať do konca.

Tvár som skrivila do znechutenej grimasy. "Strojom?"

"Hej, vraj je nemožné, čo to chalanisko stvára vo svojom veku," objasnila, "minulý rok natáčal tri filmy naraz, z toho dva boli nominované na Oscara a za ten tretí dostal cenu Emmy za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Proste stroj."

"Tak v tom prípade neviem, či som žila niekde v jaskyni, ale prisahám, že som o tom človeku nikdy ani len nepočula," prehodila som.

"Závidím ti, keďže polovica sveta má práve teraz presne opačný problém," mľasla Daphne perami a znovu sa natiahla za plátkom novín. "Irituje ich, že ten človek nie je už dávno odsúdený za nejaký imaginárny spoločenský priestupok a miesto toho je jeho ksicht vycapený po všetkých bilboardoch v New Yorku už minimálne dva roky."

Môj rozum sa dookola zastavoval a opätovne spúšťal od nuly. Obzerala som sa okolo seba, akoby mi niečo malo napovedať, kde hľadať pomoc. Majestátny sklad mi odrazu pripadal úplne stiesnený, umelé svetlá mi dráždili zrak, predstava, že čo chvíľa by sa spoza rohu mohol vyrútiť nejaký ďalší novinár, ma desila. Zadívala som sa na novinovú fotografiu čierneho atramentu vtesaného do Flynnovej pokožky a čoraz viac som v nej videla svoj rukopis. Naozaj sú všetci takí hlúpi?

"Aj tak stále nerozumiem, prečo si mu písala meno na ruku," šomrala si Daphne popod nos a naďalej oduševnene listovala v novinách. Z času na čas sa uškrnula alebo zalapala po dychu, akoby tam o nás písali štipľavé príhody zo spálne.

"Chcel vedieť, ako sa volám," povzdychla som si a v hlave sa mi vynorili spomienky na môj krátky ošiaľ v autobuse.

"A čo si pri ňom onemela?"