Fragrance of Feelings

Chapter 31

Let prebehol bez problémov. Do Seattlu nás dopravilo súkromné lietadlo - v ktorom okrem nás a zmaľovanej letušky nikto nehovel - kvôli čomu som Matthewovi uštedrila niekoľko minútovú prednášku o katastrofálnom znečisťovaní ovzdušia a o tom, že by ako riaditeľ prosperujúcej firmy, ktorej základy sú postavené na prírodných zložkách, mal dbať o environmentálne témy o čosi dôkladnejšie. Zaryto ma však ignoroval, pokúšal sa vyvrátiť moje tvrdenia zúfalo chabými argumentami, a keď po dvadsiatich minútach nášho nie práve najpokojnejšieho rozhovoru zistil, že to viditeľne nikam nevedie, vyzval ma k vybavovaniu klientskych požiadaviek tak, ako to pôvodne plánoval.

V niečom som mu musela dať za pravdu - otázky niektorých zákazníkov donucovali moje obočie krčiť sa do polôh, ktoré by sa pokojne mohli rovnať gymnastickým kúskom. Akýsi pán sa pokúšal zistiť, či jeho kolínska poslúži rovnako efektívne i ako ústna voda, zatiaľ čo iná žena už tretí mesiac bombardovala zákaznícky servis a ustavične sa vypytovala, prečo balenia od krémov nevytvárame z jedlého materiálu. Očividne si bola istá tým, že je to fantastický nápad.

Stálo ma preto niekoľko zdravých mozgových buniek na to, aby som zistila, čo by som im mohla odpísať bez toho, aby to znelo príliš urážlivo. Snaha trpezlivo im pripomenúť, že niektoré veci nie sú fyzicky možné a dokonca môžu mať vážne následky, bola fakt veľká, no vo finále som sama netušila, či predsa len nezniem útočne.

Prevažná väčšina nespokojných sa ale, našťastie, iba nevedela pozrieť do príbalového letáku, či nasledovať pokyny vo vopred stanovenom postupe. Pokúsila som sa im preto čo najviac zhovievavým spôsobom vysvetliť, že jediná vec, ktorá vyrieši ich problémy, je výučba čítania s porozumením, a keď mi pri vypnutí letového režimu po hodinovej ceste prišla pozitívne ladená odpoveď od desiatich z nich, bola som so svojím výkonom nadmieru spokojná.

Ak som však v lietadle naivne dúfala v to, že po prílete do Seattlu sa viac nebudem stotožňovať s dievčatkom so zápalkami, šialene som sa mýlila. Akonáhle sme totiž vystúpili, prisahala by som, že som do pristaveného auta zabehla šprint v lodičkách za rekordne krátky čas.

"Povieš mi, prosím ťa, ako je možné, že je tu menej stupňov než v Kanade?" obrátila som sa na Matthewa sediaceho po mojej pravici a ľavou dlaňou som si šúchala pravé rameno v úmysle zahriať ho.

Za efektívne riešenie by som to však rozhodne nepovažovala. Okrem toho, druhú ruku som mala stále zamestnanú Matthewovým telefónom, v ktorom som sa akurát pokúšala rozlúštiť nesmierne zle gramaticky spracovanú, priam až hieroglyfmi preplnenú sťažnosť od niekoho s prihlasovacím menom DarthVader55.

Matthew po mne prebehol očami a svojím typickým unudeným výrazom sa zahľadel von oknom, kde práve prebiehal ples snehových vločiek. "Zriedkavé, ale stáva sa aj to," utrúsil. "A nie je až taká zima. Je sotva päť stupňov pod nulou."

Vrhla som naňho nechápavý výraz. "Čo tým chceš povedať, že je päť stupňov pod nulou? To je akože veľa?"

"Samozrejme," vyhlásil Matthew pohoršene. "Som z Kanady, Damonová. Takéto teploty sú pre mňa luxusom."

Zdesene som sa zadívala na haldu snehu za oknom. "Musela som mať prinajmenšom štyri promile a úraz hlavy zároveň, keď som sem kupovala jednosmernú letenku," šomrala som si popod nos a očami som znovu nádejne prebehla po zašifrovanom texte Anakina Skywalkera.

"V Európe nemávate takéto zimy?" spýtal sa znenazdajky.

Zarazila som sa, očami som zablúdila k jeho spýtavému výrazu a nechápavo som pootvorila pery. Prečo ho to odrazu zaujíma?

"Ako kedy," odvetila som napokon. "Skôr dlhšie a menej intenzívne."

Zeleň Matthewovych očí sa do mňa znovu nedbanlivo zabodla a ja som pocítila zvláštne chvenie. Hádam i tu majú rozbité cesty?