Chapter 17

94 15 22
                                    

"Ale prosím ťa, drahá!" Zalamovala rukami Abigail Bloomová, dcéra slávneho hudobného producenta prezlečená za Bellatrix Lestrangeovú zo série Harry Potter, ktorá mala na starosti púšťanie hostí na večierok. "Azda si nikdy predtým nerozbila pohár?"

Zubami som už znovu zápasila s vnútornou stranou líc a každú chvíľu som prechádzala pohľadom po okolitých ľuďoch so strachom, že niekde znovu zbadám Flynna. "Nikdy nie na verejnosti."

Matthew si odfrkol. "Laura vie, ako upútať pozornosť," poznamenal.

Pozrela som naňho a na jazyk sa mi šplhala poriadne štipľavá poznámka, keď som si odrazu uvedomila, že práve on bol ten, čo ku mne priskočil s papierovými utierkami a pomohol mi upratať všetok neporiadok hanby. "Nie si sám, ktorý si myslel, že zapôsobím inak," zavrčala som.

Stáli sme v samom rohu hlavnej sály a sledovali sme zvyšok ľudí neúnavne tancujúcich na asi dvadsiatu pesničku od nášho príchodu. Abigail Bloomová sa k nám pridala hneď po tom, čo sa nám podarilo spratať všetky črepy, no na moju smolu to bolo akurát v momente, keď zbadala Matthewa, ako ma už po stý raz presviedča zobrať si ďalší pohár šampanského, hoci som to stále zanovito odmietala. Vypytovala sa ma na všetky možné súkromné otázky a skúmavo si ma prezerala, akoby som bola nejaká výkladná skriňa. Ruky sa mi ešte vždy triasli od nesmierneho návalu adrenalínu a v hlave mi hučalo, no čo bolo horšie - hruď mi ustavične zvieral dotieravý pocit toho, že som s Flynnom možno ešte stále v rovnakej miestnosti a každú chvíľu doňho môžem vraziť, či zbadať ho tancovať uprostred parketu.

Abigail ma preskenovala očami a povzdychla si, potom pohľad venovala Matthewovi. "Kam šiel Tristan? Chcela som mu povedať, že sa sem už znovu pokúša dostať nejaký magor z Los Angeles."

Matthew sa rozhliadol okolo seba. "Keď som s ním bol naposledy, hľadal Alice Adenovú," povedal. "Ty počúvaj ma, Abby, ako si sa sem vôbec dostala? Nemáš náhodou prijímať hostí?"

Abigail pohodila svojou čiernou kučeravou hrivou a pyšne pozdvihla bradu. "Mám prestávku. Hádam si si nemyslel, že by som robila niečo takéto, ak by som si to tu nemohla ani chvíľu užiť?"

Matthew jej venoval roztopašný úsmev, no zeleň jeho očí napokon znovu zaparkovala ma mne.

"A čo Noah?" pokračovala Abigail a podišla k stolu, ktorý hovel po našej pravici. Ruku si zamyslene priložila na bradu, akoby úpenlivo premýšľala o tom, čo si hodí pod zub.

"Určite tu niekde je." Matthew sa znovu pokúsil strčiť mi do prázdnej ruky pohárik, v dôsledku čoho som po ňom nepekne zazrela.

"Rada by som ho videla," oznámila nám. "Počuj, naozaj si nedáš to šampanské? Uvidíš, uvoľníš sa." Opäť sa na mňa otočila.

Zrakom som prebehla po Matthewovi, ktorý to nevzdával a i naďalej pohár predkladal pred moju hruď. "Rada by som si ho dala, ale-" chcem odtiaľto čím skôr vypadnúť!

"Ale, ale, ale! Stále iba samé ale!" Rozhodila Abigail rukami. "Bav sa trochu! Kto sa má na teba pozerať, ako tu znudená stojíš v kúte a kradneš ostatným Matthewovu pozornosť?"

Mierne som zvraštila obočie, no kútiky pier sa mi okamžite zvlnili do pobaveného úsmevu. Netušila som prečo, no tá žena mi čoraz viac pripomínala Daphne. "Tu niekto stojí o Matthewovu pozornosť?" spýtala som sa s ironickým podtónom a pozrela na to, ako menovaný urazene zakláňa hlavu a opiera ju o stenu.

Abigail sa zúžili oči, pohľadom tiež zavadila o Matthewa a vzápätí sa bujaro zachichotala. Zrejme si už vypila aj za mňa. "Vezmi si od neho už konečne ten pohár a skočíme za Noahom, čo povieš?"

Fragrance of FeelingsWhere stories live. Discover now