"V tejto fáze musíte byť obzvlášť opatrní," vysvetľovala som. "Nesmie trvať dlhšie ako tri minúty."
"Prepáč, Laura, pán Henders nám do protokolu napísal minimálnu dobu trvania päť minút," ozval sa snedý chalan v bielom plášti, ktorého meno som už tretíkrát zabudla.
Prebehla som po ňom pohľadom v nádeji, že ma napokon predsa len osvieti, no moja myseľ načisto rezignovala. Sama pre seba som prikývla, vypla som plamienok, ktorý aromatickú zmes v skúmavke privádzal do bodu varu, zošuchla som si gumené rukavice a zložila si ochranné okuliare.
"Môžeš mi ukázať ten protokol, ehm..." nechala som svoju otázku visieť vo vzduchu a s očakávaním som vyhľadala jeho orieškový pohľad.
"Elias," pripomenul mi, zatiaľ čo sa zvyšní chemici zasmiali a on odbehol po nepotrebnú brožúrku.
V laboratóriu sme tak ostali desiati - všetci v rôznom veku, rozmanitých životných situáciách, pestro ladených návrhoch a nesúrodých myšlienkach. Zhlboka som sa nadýchla a vyslala som im chabý úsmev.
"Prepáčte," ospravedlnila som sa. "Je to strašný stres. Polovica z vás je tu odo mňa staršia, takže sa cítim trochu ako blbec. Teda, nie kvôli vám, myslela som to tak, že sa cítim ako blbec kvôli sebe. Nie že by som mohla za to koľko mám rokov, no viete, keď sa-"
"Laura," prerušila ma Nina, vedúca skupinky, ktorú som vybrala pracovať pre svoj parfum. "To je v poriadku, vydýchni si."
Trápne som sa zasmiala. Matthewov otec mal pravdu, Nina excelovala v každej oblasti výroby parfémov, ktorá existovala. Jej nápady vynikali vo zvyšku návrhov, akoby ich ešte pred vyslovením stihla obaliť v zlatej priadzi a jej oslnivá duša donútila každého prítomného zahrnúť ju láskou a rešpektom. Preto ma čoraz väčšmi štvala skutočnosť, že mi s novým produktom nemohla naplno pomáhať, ani si za svoje podnety pripísať žiadne zásluhy.
Bolo sobotňajšie popoludnie a hoci som tu už vôbec nemala byť, uplynulý týždeň som bola taká zahrnutá Matthewovou nadbytočnou robotou, že som sa takmer nestíhala zastaviť v laboratóriu. Daphne robila všetko, čo bolo v jej silách, aby mi s menej náročnými vecami aspoň trochu pomohla, no nefungovalo to. Vízia voľnej nedele sa čoraz väčšmi rozplývala.
Stres zo mňa našťastie ako tak opadol pri poznaní, že som zrejme vybrala desiatich najschopnejších ľudí, akí sa mi len mohli ponúknuť. Každý deň totiž svedomito strávili plánovaním a vrstvením vôní pre prvý pokus môjho parfému. Chcela som začať zľahka, takže som stavila na rôzne druhy kvetov, s čím všetci nadšene súhlasili.
Elias sa vrátil do miestnosti a do rúk mi podal tenký zväzok pravidiel, podľa ktorých sa mali parfémy vyrábať. Očami som prebehla po postupe kondenzácie a pery som stisla do prísnej čiary.
"To je aktuálny protokol?" spýtala som sa.
"Hej," pritakal Elias, "ale veľa vecí tam nedáva ani hlavu ani pätu."
To teda vidím.
"Pánovi Hendersovi sme sa už viackrát snažili naznačiť, že by sme potrebovali odznovu vypracovať viaceré zadania s o čosi aktuálnejšími poznatkami, ale vraj na to nie je čas," prehovoril na mňa Hugh, ďalší chemik zo skupinky.
Nina sa rozosmiala. "Ó, áno," zatiahla ironicky a piercingami zdobené líca roztiahla do pobaveného úsmevu. "Vraj je to zbytočné."
"A vraj na to nie sú peniaze," podotklo ďalšie dievča - Feliz.
"A vraj sa máme viac starať o to, či všetko robíme správne, nie si vyrábať ďalšiu robotu."
"No ale nezabúdajte! Vraj by sme mali držať jazyk za zubami, inak všetci prídeme o miesta!"
أنت تقرأ
Fragrance of Feelings
عاطفية„Hoci mi je jasné, že budúcnosť neexistuje. Existuje len táto zanedbateľná sekunda, v ktorej sa zúfalo túžim ponoriť do tvojich očí. Až by si ma v nich utopil. Bez šance vyplávať. Mal by si ma celú aj so všetkým, čo je vo mne," vlastné slová ma páli...
