Fragrance of Feelings

Chapter 30

"Vyzeráš výborne," posmelila ma Daphne a obrovskými modrými očami preskenovala látku čiernych šiat, do ktorých som sa pred malou chvíľou navliekla.

V Matthewovej kancelárii sa na moje obrovské prekvapenie neukrývalo žiadne zrkadlo, čo nás donútilo lenivo prejsť do vstupnej haly k Valerie, aby som výsledok Flynnovej snahy mohla skontrolovať na vlastné oči. Vskutku, boli to jedny z najkrajších šiat, aké som kedy videla a fakt, že práve teraz spočívali na mne, mi takmer úplne zamotával hlavu.

"Nemôžem nesúhlasiť, slečna," prikyvovala Valerie a doširoka sa na mňa usmievala. "Doslova žiarite."

Starostlivo som si upravila lem ligotavo čiernych rukavíc a ešte raz som si celý svoj vzhľad premerala. Práve keď som si totiž začínala myslieť, že Flynn sa v Daphninych očiach už ani nemôže stať dokonalejším, opäť sa vyznamenal. Moju veľkosť trafil s presnosťou na každučký milimeter. Musím priznať, na malý moment ma táto skutočnosť naozaj priviedla do rozpakov, keďže sa to málokedy podarilo mne samej, nie to ešte mužovi, no pri Flynnovi bolo očividne možné úplne všetko.

Podobne maloverné myšlienky sa však rozplynuli zároveň s finálnym prevedením šiat priamo na mojom tele. Nech som sa totiž o opaku presviedčala akokoľvek, ich vzhľad ani z polovice nekorešpondoval s našim prvotným dojmom - keď sme ich vo štvrtok večer po prvýkrát vytiahli z krabice. Boli ešte dychberúcejšie. Pri každom jednom pohybe sa ich sieťovinová látka podmanivo zaligotala, kontrast mojej bledej pokožky s ich prvotriedne čiernou farbou vytváral priam nebeský dojem a moje modrasté oči prihodili celkovej estetike pár bonusových bodov navyše.

"Vôbec ku mne nepatria," poznamenala som napoly užasnutým hlasom a pramene ryšavých vlasov som si zdvihla vyššie v úmysle vidieť šaty i na zátylku. "Vyzerám, akoby som ich niekde ukradla."

"Tak sa vidíš len ty," odvetila Daphne odbíjajúcim tónom a vyhupla sa na pult, vďaka čomu si od pani sekretárky vyslúžila pohoršený pohľad. "Pre všetkých ostatných tam budeš hotová hviezda."

V duchu som sa pokúsila presvedčiť samú seba, že má pravdu a konečne som sa odvrátila od abnormálne vylešteného zrkadla. Moje oči napäto zabehli k obrazovke počítača, ktorý hovel na pulte a pri pohľade na ukazovateľ času som okamžite znervóznela. Do odbitia šiestej hodiny ostávalo už len pár zanedbateľne krátkych minút, no po Flynnovi nebolo nikde ani stopy. Prisahám, že ak zase robí nejaké vylomeniny, poriadne si to odskáče. Z kabelky som vytiahla telefón a zmeravenými prstami som mu adresovala netrpezlivú správu.

- Dosť že si mi neoznámil, že letíme do Seattlu, teraz ešte aj meškáš?

"Predstavte si, ako rozprávkovo budú vyzerať novinové fotky v zajtrajšej tlači, keď sa od flitrov tých šiat odrazí blesk," rozplývala sa Daphne a pohľad zasnívane zabodávala do majestátneho portrétu Richarda Hendersa, ktorý hovel priamo nad pultom.

Pozastavila som sa nad skutočnosťou, že ju fascinuje niečo, čo vo mne doslova vyvoláva nutkanie na vracanie, no rozhodla som sa to nekomentovať. Miesto toho som si prstami ohmatala ušné lalôčiky za účelom skontrolovať, či mi náhodou niekde nespadli náušnice. Požičala mi ich teta Jess po tom, čo som sa dnes ráno takmer nervovo zrútila, čo prirodzene znamenalo, že som musela byť obzvlášť opatrná. Nepotrebovala som, aby ma mal v zuboch už ďalší človek v poradí. Akoby mi úzkosť a katastrofa ako kamarátky nestačili.

"Máte všetko, slečna Damonová?" spýtala sa ma Valerie vrcholne uisťujúcim sa tónom.

Letmo som prikývla, kabelku som si prehodila cez plece a cez presklený výklad vstupnej haly som pozrela na parkovisko, ktoré naďalej zívalo prázdnotou. To ten človek naozaj nemôže nikdy myslieť aspoň trochu o krok vpred? Odpadlo by mu snáď z krásy? A aj keby, uškodilo by mu to vôbec? Stále by sa vynímal nad zvyškom populácie, došľaka.