Fragrance of Feelings

Chapter 38

"...Vtedy už Jack utekal pred policajtom a bol taký opitý, že si ani nevšimol svoje nohavice, ktoré mu hoveli kdesi v polovici zadku!" rozprával Brandon.

Všetci pri stole vybuchli do hurónskeho smiechu, hoci mi bolo jasné, že autentická reakcia je schovaná kdesi za hmlistou hladinou alkoholu, ktorá sa v ich telách postupne dvíhala priamoúmerne s narastajúcou večernou hodinou. I tak som však obdivovala puto ich priateľstva.

Max s Loganom a Jackom - ktorí spokojne hoveli na druhej strane stola priamo oproti mne, Flynnovi a Brandonovi - spočiatku konverzovali osamote a len z času na čas prispeli do rozhovoru svojou dávkou rozmarných príbehov. Akonáhle však pre každého z nich na stole pristál piaty drink, zahodili veškeré bariéry a dynamika výmeny ich názorov nabrala rozmery nevýslovne vydareného komediálneho filmu.

Stoj čo stoj sa doťahovali o to, kto má najlepší hlas a samozrejme, do hlasovania sa snažili zapojiť i mňa - hoci áno, s prehľadom vyhrával Flynn, čo som nemohla priznať - vďaka čomu som svoj hlas venovala Brandonovi, pred ktorého súťaživosťou som už bola varovaná. Okrem toho sa im Max po vypočutí si ich širokého, vulgarizmami zaplneného slovníku, rozhodol uštedriť niekoľko minútovú prednášku o morálke, vďaka ktorej som sa uplynulé dve hodiny smiala každú voľnú chvíľu.

Počas ďalšieho z ich trúfalých príbehov som sa oprela o sedadlo a nos mi naplnila hrejivá citrónová vôňa, ktorá sálala z jedinej triezvej osoby po mojej pravici. Zabehla som k nemu pohľadom. Pohár čistej vody si akurát prikladal k ústam, klubovou horúčavou nadýchnuté líca sa mu svojvoľne zasmiali a do tmavých očí mu skočil odraz neónových svetiel. Na moje prekvapenie mu však v hlave očividne skrsla rovnaká myšlienka ako mne, a tak, keď sa skupinka zasmiala a Brandon sa promptne pustil do rozprávania ďalšieho groteskného zážitku, odvrátil od nich spleť kučier na svojej hlave a tiež sa ponoril do operadla.

"Naozaj si nemôžem dať ani jediný pohárik?" zakvílila som mu do ucha tak rýchlo, ako mi to len bolo umožnené.

Flynn mi adresoval otrávený povzdych, unavenými očami preskenoval situáciu, a keď si bol istý, že nám nikto nevenoval pozornosť, obrátil sa ku mne.

"Povedal som, že nie, Rose. Musíme si zachovať triezvu myseľ."

Prevrátila som očami. Neviem, čo si o sebe, sakra, myslel, ale nemala som najmenšiu náladu počúvať jeho bezpredmetné príkazy, na ktoré sa mi neunúval poskytnúť vysvetlenie.

"Aký to má zmysel? Nikto tu predsa nie je, tak prečo si nemôžeme užiť normálny večer s tvojimi kamošmi?"

"Lebo som povedal," zahriakol ma. "Panebože, si ako malé decko."

Nesúhlasne som mľasla perami. "Malé deti žobrú o alkohol?" rypla som doňho.

Flynn na mňa otočil hlavu a vyslal mojím smerom pohľad, ktorý mi okamžite vplával do každého fungujúceho nervu v tele. "Pozri, Rose, tieto situácie poznám ako vlastnú dlaň. Brandon si dá ešte jeden drink a začne rozprávať o atraktívnych čašníčkach, Logan následne spustí svoju prednášku plnú neopodstatnene agresívnych pripomienok a Jackovi sa začne driemať tak veľmi, až ho tu začne hádzať zo strany na stranu ako na potápajúcej sa lodi, čo prirodzene spôsobí, že Max stratí nervy a poženie nás všetkých späť na izbu so slovami, že si už nikdy nikam nevyrazíme."

Pobavene som sa naňho uškrnula. "Áno, to znie ako bežný večer Maxa a kapely troch sympatických chalanov."

Flynn zdvihol obočie. "Troch? Nemusela si Jacka takto vynechať," zaškeril sa.

"Mierila som na teba, Sherlock," zvestovala som mu, nad čím len maloverne mávol rukou. "Okrem toho, kde v tvojom príbehu sa malo skrývať ponaučenie o tom, prečo si nemôžem vypiť ja?"