Fragrance of Feelings

Chapter 28

"Ako to myslíš, že ti ešte stále neposlal kvety? Je predsa štvrtok!" rýpala do mňa Daphne.

Zhlboka som sa nadýchla, okraj viskózovej blúzky som si zunovane uhladila na stehnách a okúňavo som pozrela do priesvitnou fóliou zabalených krabíc. Majestátne sa vynímali priamo pred drevenými doskami, na ktorých sme sedeli a obom sa nám svojou stabilnou pozíciou snažili naznačiť, že robota vo firme už zas a znovu stagnovala.

"Prečo by mi posielal kvety, Daphne?" nadhodila som silene odbíjajúcim tónom. "Nič medzi nami nie je. Média veľmi preháňajú."

Daphne si odfrkla. "Nič medzi vami nie je? Videla som tú fotku, slečna Celebritná, ten výtlačok novín mám doslova a dopísmena vystavený v predsieni," rapotala rozrušene, "a teda poviem ti, niekto, medzi kým nič nie je, sa takto na seba určite nepozerá."

Prehltla som narastajúcu nervozitu vo svojom hrdle a spotené dlane som si bojazlivo schovala medzi stehná. Bolo niečo po šiestej večer, únava sa mi šplhala hore mozgovými závinmi a ja som si nebola ani trochu istá, či som v stave, v ktorom som schopná klamať.

"Bolo neskoro večer, všade tma a my obaja opití - ako inak by podľa teba mala vyzerať fotografia absolútne vytrhnutá z kontextu?" pokúsila som sa o vyčítavý tón, pričom som neprestajne krútila hlavou.

Daphne si však zanovito povzdychla, rukami sa sebavedomo oprela za chrbtom a prenesením váhy do sebaistého záklonu v momente vytvorila akúsi pomyselnú polohu človeka, ktorý sa rozhodne nemýli.

"Práve o to ide, Laura," začala suverénne, "o Flynnovi je totiž známe, že s nikým nikde nechodí. A ak chodí, tak si na svoje súkromie dáva sakramentsky dobrý pozor, chápeš? Takže keď sa z ničoho nič zjaví čudné ryšavé dievča, ktoré nechápe ani to, ako v Kanade fungujú autobusové linky, všetci prirodzene ostanú v šoku."

Prevrátila som očami. "Mala som ísť radšej metrom."

"Vidíš? To je ďalší významný bod v tomto príbehu," poučne pokračovala. "Kto je, dopekla, to záhadné dievča, ktoré ešte i dnes preferuje autobusy?"

Rozladene som otočila hlavu jej smerom, na čo len hrdo mľasla perami a vyvalila na mňa svoje obrovské modré oči. Určitým spôsobom ma nehorázne vytáčalo to, ako sa Daphne vložila do analýzy môjho a Flynnovho vzťahu, no zároveň som bola vďačná skutočnosti, že ma nateraz z ničoho ani len trochu nepodozrieva.

"Podstata otázky by skôr mala spočívať v tom, prečo šiel vtedy autobusom Flynn Wolner," zašomrala som v snahe ešte väčšmi odvrátiť pozornosť od klamstva, ktoré som v sebe uplynulú polhodinu urputne dusila.

"To je predsa celkom jednoduché," odvetila vehementne.

Nechápavo som prižmúrila oči. "Zasväť ma."

"On totižto rozmýšľa, Laura," ozrejmila mi s prehnane výraznou artikuláciou pre prípad, že by mi náhodou unikol dôraz, ktorý prikladala každému jednému slovu. "A preto mu došlo, že v metre stretne omnoho väčší a podstatne nebezpečnejší výber ľudí, než v nočnom spoji autobusov. Je proste dobrý."

"Je proste dobrý," detinsky som napodobnila jej tón hlasu a oči som pritom otrávene vyvrátila do stropu. "Fakt nechápem, čo na ňom všetci vidíte. Strávila som s ním celý poondiaty večer a bol poriadne nudný."

"No, možno keby si nebola nudná ty a predsa sa s ním vyspala, by si zmenila názor," zaštebotala a pery skrivila v snahe potlačiť svoj provokatívny úsmev.

"O tom veľmi pochybujem," skonštatovala som stroho. "Okrem toho bolo z jeho strany viac ako očividné, že nemal o nič ani len najmenší záujem."

"Ako to myslíš?" Začala si obhrýzať nechty.