Fragrance of Feelings

Chapter 16

Čo tu robím, doparoma?

Kráčala som za Matthewom a vysokým svalnatým ochrankárom hore točitým mramorovým schodiskom, zahanbene som civela do zeme a látku šiat som si nervózne žmolila v spotených prstoch. Ako mi tento hlúpy nápad vôbec skrsol v hlave?

Prichytila som sa studeného kovového zábradlia, ktoré ma zamrazilo až do špiku kosti. Čo som si vlastne myslela, že sa stane? Že tam prídem a všetky oči sa zastavia na mne a na mojom stupídnom výraze? Že sa ku mne všetci rozbehnú a začnú sa ma vypytovať, kto som a prečo som tu?

Oči som zdvihla k Matthewomu vypracovanému chrbtu akurát v momente, keď sme vyšli na posledný schod a hosteska so žiarivým úsmevom nám vzala kabáty. Ocitli sme sa na dlhej bielej chodbe vysvietenej strašidelnými svetielkami všetkých možných farieb, ktorá viedla k jedným jediným dvojkrídlovým dverám z tmavého dreva na samotnom konci.

Zhlboka som sa nadýchla. Nikto, koho by som čo i len trochu zaujímala, tam pravdepodobne ani nie je a ja budem vyzerať ako úplná chudera, že som sa sem Matthewovi nanominovala len tak, bez pozvania. Vlastne ako chudera vyzerám tak či tak. Najlepšie by bolo, ak by som v momente odišla. No na to už bolo neskoro. A do toho všetkého som na sebe musela mať tie katastrofálne šaty. Nešlo len o to, že na mne vyzerali príšerne, do toho všetkého aj sakramentsky škrabali.

Po pár metroch a našom priblížení sa k majestátnym dreveným dverám mnou prebehla triaška. Čo ak sa tam so mnou predsa len dá do reči niekto skutočne významný? Čo im vôbec poviem? Pri myšlienke na to, že tam budem zmätkovať ako úplná hlupaňa, sa mi dych zasekol v bránici. Budem sa musieť tváriť nanajvýš nad vecou a rozpovedať im čo najviac o našej firme a o tom, ako sa chcem venovať prelomovému parfumu. A že na svete nie je nič, čo by som potrebovala viac, než dostupné prostriedky a podporu verejnosti. Že je ťažké začínať od nuly a predovšetkým zo štátu, z akého pochádzam. Jednoducho vojdem dnu, na všetkých sa usmejem a budem sa tváriť presne tak, ako Matthew Henders. Budem po ňom opakovať všetky možné zdvorilostné frázy a gestá, napočúvam si jeho tón hlasu a pokúsim sa splynúť s davom. Áno, presne to urobím.

Od dvier nás delilo posledných pár krokov a Matthew mi venoval skúmavý pohľad. Myslela som si, že sa tam na mieste povraciam. Keby som mala niečo v žalúdku, stopercentne by to bolo už dávno vonku. Určite som vyzerala, akoby ma prešiel parný valec. Zaujímalo by ma, či bol niekto tam vnútri na tom podobne, ako ja. Možno sa na takúto udalosť všetci tešili a ja som bola jediná, čo z niečoho tak bežného, ako je celebritný večierok pri príležitosti Halloweenu, robila vedu.

O pár sekúnd sme finálne dorazili k dverám a ochrankár stisol zvonček na digitálnej obrazovke s mini kamerou, ktorý v momente začal vyzváňať. Nervózne som prestupovala z nohy na nohu. Neznášala som byť medzi zazobanými ľuďmi všeobecne, a keď sme prichádzali, na príjazdovej ceste parkovalo minimálne tridsať áut. Všetci tam na mňa budú zaiste zízať a ja budem vyzerať ako hotová sliepka, čo je vlastne aj moja presná definícia.

"Želáte si?" ozval sa z reproduktora po pravej strane dverí prívetivý ženský hlas.

"Matthew Daniel Henders so slečnou..." začal ochrankár, no uprostred vety sa zarazil a úskokom na mňa pozrel, "so sprievodom."

Výborne, takže po tomto tu budem ešte zbytočnejšia, než som bola doteraz. Pozrela som na Matthewa, ktorý prižmúril zelené oči, akoby mi tým chcel prejaviť súcit. Nič horšie som si už snáď nemohla želať.

"Majú pozvánku?" ozvalo sa znovu z reproduktoru.

Matthew sa uškrnul. "Prirodzene, Abigail, tváriš sa, akoby sme sa nepoznali!" zvolal natiahnutý smerom ku zvončeku, kde pravdepodobne hovel i mikrofón, aby ho daná slečna zreteľne počula a pozvánku podal ochrankárovi.