Fragrance of Feelings

Chapter 37

"Niekedy sa zamýšľam, koľko osobností sa v tebe ešte skrýva," uvažoval Flynn, kým sme vo dvojici vkročili do kovovej klietky, ktorá nás mala doviezť až do suterénu hotela, kde sa ukrýval spomínaný bar. "Vôbec som nečakal, že sa vieš hentak rozkričať. A už vôbec nie, že z teba pôjde toľko prirodzenej autority."

Jeho slová ma povzbudili v domnienke, že sa mu predsa v niečom dokážem vyrovnať. Zaiste odo mňa neočakával, že sa odvážim zvýšiť naňho hlas a to, že to bude pred jeho vydarenými kamošmi mu muselo zaťať priamo do živého. Čo ale napokon čakal, keď mal dočinenia s tou najtvrdohlavejšou osobou na planéte? Hádam si len nemyslel, že ustúpim bez zbytočného boja.

"Výborne, nerada by som bola predvídateľná, Sherlock," utrúsila som veľavravne.

Výťah mal bohužiaľ obmedzenú nosnosť, kvôli čomu sa zvyšok osadenstva zviezol ako prvý a mne bola už znovu uštedrená nežiadaná spoločnosť vo forme Flynnovho boku. Pokúšala som sa síce narafičiť to tak, aby sa mi podarilo popohnať ho do výťahu skôr a napokon ostať napospas osudu s Maxom, no ako to už býva, Flynn moje zámery prekukol ešte skôr, než by som vôbec spustila akciu.

Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som spracovala fakt, že sa spolu znovu budeme musieť tlačiť v kabínke o veľkosti pár metrov štvorcových - a to už nehovoriac o tom, že sa tým naskytla ďalšia šanca najväčšiemu smoliarovi na svete, ktorý sa vo mne ukrýva, a tak som teraz každú chvíľu len bezmocne pokukovala po Flynnovi dúfajúc, že sa k nám nedovalí žiadna ďalšia spoločnosť. Tomu však moja zvrátená smola vrásky nerobila. Telom sa lenivo opieral o chladný kov steny priamo oproti mne a sledoval ma, ako som si ustavične naprávala ramienka šiat, ktoré sa stávali čoraz menej znesiteľnými.

"Včera mi napadlo, že som sa vlastne stále nedozvedel, odkiaľ si vedela v pätnástich rokoch šoférovať motorku," nadhodil provokatívnym tónom, ktorý skočil po mojom obočí a donútil ho mierne poklesnúť.

"Ó, takže ty nado mnou premýšľaš," zatiahla som ironicky, "aké romantické."

Flynn prevrátil očami a ukazovákom pravej ruky sa natiahol za tlačidlami s číslami poschodí, ktoré teraz horlivo vyčkávali na náš výber. Dvere výťahu sa mechanicky zatvorili a my sme sa ocitli v umelom svetle, ktoré obrazce našich podôb robilo výrazne lichotivejšími, než skutočne boli. Teda, aspoň tak to bolo vo Flynnovom prípade - v tom mojom je však veľmi pravdepodobné, že som vyzerala ako E.T. mimozemšťan vyváľaný v blate.

"Áno - romantický, to som vlastne celý ja," venoval mi strojene nepríjemný úsmev.

Zrejme som si voči jeho stupídnym poznámkam začínala budovať imunitu, pretože táto ma na vlastné prekvapenie ani trochu nevyviedla z miery. Miesto toho som sa pustila masírovať si končekmi pokožku unavenej hlavy a prisahala by som, že ak by som čo i len na chvíľu privrela očné viečka, jednoznačne by som bola zaspala. Dnešný deň bol od samého začiatku až po tento moment ustavičným trápením sa a predieraním sa pomedzi nezhovievavé prekážky šoubiznisu, čo teda vonkoncom nebola moja šálka kávy.

"Takže si pre mňa neprišiel vďaka tvojim super kamošom?" nadhodila som spýtavým tónom.

"Oddnes sú to aj tvoji kamoši, Rose, takže by som na tvojom mieste popracoval na trpezlivosti," posmešne ma varoval. "Každopádne, čo sa toho vyzdvihnutia týka, naozaj ma to mrzí, ale asi chápeš, aké utrpenie by mi spôsobilo spustenie akejkoľvek diskusie na túto tému."

"To teda, Logan by sa asi radšej hodil pod kolesá," poznamenala som.

"Skoro to aj urobil," skonštatoval Flynn. "Brandon si totiž na čerpacej stanici zaumienil, že neodídeme, pokým nezbalí jednu z predavačiek, čo Logana stálo aj posledné zdravé mozgové bunky. Celú cestu autom som od neho potom počúval precítený preslov o tom, ako nám Brandonov vták ničí reputáciu."