Som čo som

18.časť- krisa

Už boli vážne len kúsok odo mňa ked... som akoby začala "žiariť". Vtom som stratila nad sebou kontrolu a jedného som roztrhala.

S ďalšími dvoma som sa musela biť. Nemala som žiadnu šancu. Z posledných síl som sa jednému zahrizla do hrdla a on skapal.

Ten posledný tretí do mňa vrazil a ja som spadla na zem. Na zemi som pomali stratila vedomie.

Už som len videla ako zabil Majka. Keď som sa zobudila bola som vo väzení. Ja neznášam biť v malých priestoroch.

Ja mám klautrofóbiu(to je choroba pri ktorej sa bojíte biť v malých miestnostiach.

Aspoň tak to chápem ja.) Počula som na zemi kroky. Ake boli to len zvieracie.

Bola to krisa.,,Aaaa. Pomóc. Zachráňte ma niekto!" Vtom sa rozleteli dvere a tám stál asi 30-ročný muž. Obzeral sa po miestnisti že prečo tak kričím.

,,Prečo kričíš?!" V hlase som počula že je nahnevaný.,,Kri-krisa." Ukazala som na krisu v rohu.

,,To si robíš srandu?! Zabila si dvoch mužov ktorý boli medzi najlepšími v gangu a bojíš sa jednej myšky?? To si robíš prdel."

Zabuchol za sebou dvere a mňa nechal aj s krisou v jednej miestnosti.

,,Tento chalan je šaman,tento chalan je šaman, tento chalan spravil z ničoho niečo..."

spievala som si pesničku od Majka keď začali na mňa kričať.,,Drž hubu!! Spievaš falošne." Nespievam falošne.

Aspoň si myslím.,,Ale nechaj ju. Nech si pred smrťou ešte zaspieva." Počula som mladý hlas. Pred smrťou??

Nech si ma neprajú keď tu prídu. Liahla som si na zem a začala rozmýšľať o živote, ako som ho prežila.

Jedinú vec by som zmenila a to že by som sa neskamarátilas Marcelom.

Pustila som aj slzy pri spomienke na neho. Počula som už z diaľky kroky tak som sa premenila na vlka.

Bola so pripravená zaútočiť.,,Premeň sa speť na človeka. Inak nedostaneš jesť."

Cez myšlienky som mu odpovedala.,,Choď do riti ty hajzel. Zabili ste Majka. Teraz zabijem ja vás." On sa začal smiať, dobre že sa nezadusil.

,,Čo sa tak smeješ Gusto??" Počula som zase ten mladý hlas.
,,Tu sa nám dievčatko vyhráža. Dnes asi nedostane jesť."

Kašľala som na ich rozhovor a začala som vrážať do dvery ale boli železné.

Urobila som tam iba priehlbinu ale nie dieru.,,To ťa ešte baví??" Spýtal sa ma ten mladý. Ja som sa už premenila speť na človeka.

,,Nie nebaví ma to." Išla som si sadnúť naspäť do rohu. Oprela som sa o stenu, a chytila si pravú ruku.

Veľmi ma bolela od toho narážania do dverý. Potom som sa oddala spánku.

SEN:
Bola som tam ja,Maťo a niejaky mladý chalan. Maťo sa bil s tým chalanom. Pri bitke sa premenili na vlkov, a pokračovali v bitke.

Ten mladý chalan bol silnejší a zabil Maťa. Začala som plakať.

Potom prišla Maťova svorka a roztrhala toho mladého. Začala som ešte viac plakať.

Koniec sna:

Plakala som zo spánku. Niekto so mnou začal trhať aby som sa zobudila.,,Vstávať! Budíček." Stál tam ten mladý.

Bol oblečený v čiernom a za opaskom mal zbraň. Pri nej mal zásobník so striebornými guľkami.

Sú to asi profesionáli lebo používajú guľky určené pre vlkodlakov.,,Choď preč!!" Povedala som mu a ďalej zatvorila oči.

Niečo som cítila na mojej ruke. Bola to krisa.,,Aaaa. Dajte tú beštiu preč."

Bežala som na opačnú stranu väzenia. Ten chalan sa iba smial. Vzal tu krisu do ruky a začal ma ňou strašiť.

,,Si ako malé dieťa." To ho asi urazilo a pozrel sa na mňa zvláštnym pohľadom.,,Keď budeš chcieť jesť tak tam máš jedlo.

Budeš dnes potrebovať veľa síl." Vzal aj krisu so sebou a odišiel. Ja som sa najedla a skúšala meditovať.

Sedela som asi pol hodinu v tureckom sede keď po mňa prišli dvaja chlapi. Boli dosť svalnatý.,,Poď sem!!"

Ja som ich rozkaz odignorovala a pokračovala v meditácii. Prišli ku mne a chytili za ruky.

Ja som sa začala trhať. Chcela som sa premeniť ale mala som mali miesta na premenu. Ťahali ma do niejakej miestnosti. V tej miestnosi boli štyria ľudia.

Bol medzi nimi aj ten mladý. Na stole boli rôzne nože. V strede mistnosti bola stolička. Tý dvaja ma hodili dnu a odišli preč. Ale nemali ma pustiť.

Ja som sa premenila na vlka a začala na nich vrčať. Oni si z toho nič nerobili. Vzali nejakú pištoľ.

Bol to paralizér. Strelili do mňa a ja som stratila vedomie. Zobudila som sa už ako človek. Bola som priviazaná o tú stoličku v strede miestnosti.

Trochu som tam ešte čakala kym neprišiel starší pán. Mal asi 57 rokov. Vzal si prvý a to najmenší nôž a začal ma rezať po ruke.

Veľmi to bolelo. Po každom reznutí ho namočil do niejakej tekutiny, keď namočil nôž do tekutiny a porezal ma tak to bolelo viac a viac.

Bude to trochu zamotané. Bude to mať trochu spoločne zo snom čo sa jej sníval a čo sa jej bude snívať. A ďakuje za čítanie.

A ďakujem za 666 čitateľov. A za vote. Hoci asi sa vám tento príbeh nepáči lebo je málo vote. Ale newa

SUSHI