Som čo som

32.časť-bozk

,,Vstávame už je obed." Zobudil ma Trajan.

Nenávidím ranné vstávanie.,,Už idem. Ešte päť minút."

Zaprosíkala som ho. Otočila som sa na chrbát aby som sa na neho mohla pozrieť.

Ešte stále bol v pižame. No mal iba tepláky čo on asi považuje za pižamo.

,,To si si nemohol zobrať aspoň tričko?? To sa nehambíš??" Trochu sa začervenal. Chlapca sa vidím málo kedy červenať.,,Vieš vlčica ja som tu doma. A tu si budem chodiť kľudne aj holý."

Začala som sa z neho smiať. Bola to smiešna predstava.

,,Na tvojom mieste by som sa nesmial vlčica." Už mi lezie s mojou prezývkou vlčica na nervy.,,A prečo ma voláš vlčica?? To sa ku mne nehodí."

Povedala som to s hraním že neviem o čom hovorí.,,Ty vieš prečo. Veď ako by sa sem dostal vlk a potom záhadne zmyzol?

Ale pri premene si mi nemusela zlomiť stôl." ,,A to si sa so mnou nebál večer spať?? Veď som ťa mohla zabiť."

Hoci ja ľudí nezabíjam chcem ho postrašiť.,,Stále je tam to slovíčko mohla. Ale vedel som že to neurobíš. Viem o vlkolakoch dosť veľa keďže môj brat ním bol."

Aspoň ho už nebudem musieť učiť o vlkoch. Ale počkať. On hovoril o svojom bratovi v minulom čase.

,,Tvoj brat už... nežije??" Zatváril sa smutne. No stále sa usmieval ale jeho oči posmutnuli.,,Áno ale život ide ďalej nie?? A ty máš nejakého súrodenca??"

To je ale hajzel. Hneď zmenil tému na mňa. Ale nebudem ho trápiť svojími otázkami.,,Ja nemám nikoho. Doslova nikoho." Zatváril sa zmetene.

,,Ako to že nemáš nikoho?? A to už nemáš rodičov??" Spýtal sa s jemným úsmevom. Je zlatý keď sa usmieva.

,,Mám rodičov ktorých nemám rada a kamarátku Kiku. Ju považujem za sestru ale... neviem prečo sa stále cítim že nemám nikoho."

Usmial sa na mňa a chytil za ruku.,,Už máš mňa. Posnažím sa aby si sa tak necítila že nemáš nikoho." Prečo mu na mne tak záleží?? Poznáme sa len jeden deň a už pre mňa spravil toho dosť.

---------------------------

Presne o mesiac od únosu:

Už som u neho 13 dní a... začínam ho mať viac než rada. Dozvedela som sa o ňom niekoľko vecí a to že je adoptovaný a jeho otec je mafiánsky boss.

Momentálne je večer asi okolo desiatej.,,Pustíme si nejaký horor??" Začudovane sa na mňa pozrie.,,Ty pozeráš horori??

Alebo mám jednu teóriu. Chceš si pozrieť horor aby si v noci mohla spať so mnou." Uškrnie sa a už mu letí na ksicht vankúš.

,,Zlatko ja som vlkolak takže si zo mňa nerob srandu." Usmial sa a začal hľadať nejaký dobrý horor.

Započula som vďaka môjmu sluchu že niekto ma volá.,,Trajan za chvíľu som späť. Iba sa trochu prebehnem." Uškrnul sa a to znamená že mi niečo povie.

,,Ideš sa.." skočila som mu do reči. Nemám náladu na jeho provokačné vety.,,Nekazme si večer." Vybehnem von bez topanok a bežím za dom.

Tam sa premením na vlka a bežím za hlasom. Čím som bližšie k hlasu tak mám pocit že ten hkas poznám. Dostanem sa na lúku a tam vidím mamu a otca ako sa držia za ruky. Tvária sa smutne.

,,Lusy ani nás neobímeš??" Pokrútim hlavou na znak nesúhlasu. Vzdychnu si a mam začne.,,Mám dobrú správu. O dva roky sa vydávaš."

Usmeje sa na mňa. Ja sa začnem dusiť vlastnými slinami. Premenila som sa späť na človeka.,,Dobrý vtip mami. A ako si sa dostal z väzenia oci??"

To ma vážne zaujímalo. Asi nejako utiekol.,,Jano ma pustil. A tvoja matka si nerobí srandu." Čo?! Jano ho pustil?? To nie je pravda.

Určite mi klame ale chcem ísť čím skôr preč tak sa ho radšej nič viac nepýtam.

,,Noo Jano ma úplne sám nepustil. Pán Zelenský dal výkupné. A budeš sa vydávať s jeho synom. Ako sa to volá?? Tristan??"

Spýta sa otec mami. Ona sa usmeje.,,Nie Tristan ale Trajan. Za chvíľu asi o mesiac alebo dva by mal nastúpiť na miesto svojho otca."

Dúfam že to nie je Trajan s ktorým bývam. Keď áno tak nevieme čo spravím.,,To je všetko?? Tak ja idem."

Zmenila som sa späť na vlka a vrátila sa do Trajanovho domu.

,,Aké máš priezvisko??" Hneď sa ho pýtam. Zatvári sa zmetene ale odlovie mi.,,Zelinský. Prečo sa pýtaš??" Takže to bude môj manžel?? Musela som si sadnúť.

,,Niečo sa deje??" Spýta sa s obavou v očiach.,,Áno deje. O dva roky sa budeme brať." ,,Ja viem." Povie smutne. Ako to mohol vedieť??

,,A prečo si my to nepovedal?!" Zvýšila som na neho hlas. Musela som.,,Lebo som chcel aby si sa do mňa zaľúbila. Nechcel som ti to povedať lebo som sa bál že potom ujdeš. Keby si sa do mňa zaľúbila tak sa nebudeme brať len z toho že sa tak dohodli naši rodičia. Ale zlásky."

Chytí mi obe ruky. Som na neho naštvaná ale mám pocit že ho ľúbim.

,,Ale keď sa chceš brať z lásky tak sa musíš zaľúbiť aj ty do mňa. A som sa do teba už zaľúbila."

Pousmeje sa a priblíži ku mojej tvári.,,Kto povedal že som sa do teba nezaľúbil??"Vtom ma pobozkal na pery. Keď som ho pobozkala tak moje srdce explodovalo.

Pri Maťovi som sa cítila inak. Trajan sa pomaličky odtiahne od mojích pier.,,Hneváš sa na mňa??" Spýta sa tak strašne milím hlasom že je to až neuveriteľné.

,,Áno hnevám. Ale chápem ťa." Ešte raz ho pobozkám a rozhodla som sa vynechať horor a ísť spať. Spala som s Trajanom v objatí. Už sa necítim že nemám nikoho.

A takto by som to mohla aj skončiť nemyslíte?? Ale nie sranda. Pridám asi ešte 10 časti?? Ešte sama neviem. :)

SUSHI