Som čo som

31.časť-ďakujem

Časť je venovaná @Teddy_29. Ďakujem za votes a komenty. Aj za pokus že čo bude v ďalšej časti. Môžeš skúšať hádať aj ďalej.
:)

Myslel som že sa zbláznim. Videl som tam vlka.

,,Lusy!!" Zakričal som na dom. Nič mi neodpovedala.

Bál som sa že jej ten vlk ublížil. Pozrel som sa na neho a uvidel ako sa ku mne približuje.

Začal som cúvať dozadu až som narazil na stenu. ,,Choď preč ty...príšera."

Povedal som vystrašeným hlasom. Vlk sa približoval stále ku mne bližšie a bližšie.

Pozrel som sa mu do očí a videl krásne zelené oči.

Také mala Lusy ale v týchto bola plus aj žltá farba. Prišiel ku mne a vyskočil na mňa.

Presnejšie postavil sa na zadné a prednými labami ma pritlačil o stenu.

A čo ma prekvapilo olýzol ma na lice.

,,Ochutnávaš ma predtým než ma zješ??" Asi sa mi to len zdalo ale ten vlk akoby sa usmial.

Teraz keď stál na zadných labách som videl že to nie je on ale ona.:)

Lusyin pohľad:

Trochu som to nedomyslela.

Bála som sa v tomto dome byť sama tak som sa zmenila na vlka, ale nestihla som sa premeniť späť lebo Trajan do domu vletel dosť rýchlo.

Teraz som ho tlačila ku stene a smiala sa z neho.

,,Ako si sa sem vlastne dostala??" Rada by som mu odpovedala cez myšlienky ale nechcem ho vyľakať.

Dala som si predné laby dole z jeho ramien ale nejako sa mi ho podarilo poškrabať.

Ale bolo to len malí šktabanec.,,A kde je Lusy??"

Začal ma hľadať všade na prízemí. Ja som vybehla hore po schodoch a zamierila do prvých dverí.

Bola tu veľká manželská posteľ. Premenila som sa späť na človeka, a ľahla si na posteľ.

Robila som že akože spím. Po asi minúte prišiel do izby Trajan.

,,Tak tu si." Pošepol keď stál v dverách. Podišiel ku skrini.

Tajne som ho sledovala. Zobral si nejaké tepláky a začal sa vyzliekať.

Dal si iba tepláky a tričko namal žiadne

,,Dievča, dievča. Ani prikryť sa s palónom nevieš."

On si asi stále myslí že som nejaká namyslená boháčka.

,,A ešte mi aj na mojej posteli zaspi." Začal sa sťažovať. Musela som sa prekonať aby som sa nezačala smiať.

Na jednej strane postele dal preč paplon a išiel späť na moju stranu.

Nadvihol ma a ja som mohla cítiť ten jeho pach. Bol božský.

Preniesol ma na druhú stranu a položil na postel. Potom ma prikryl s paplonom a ľahol si na druhú stranu.

Ľahol si tak aby bol čo najďalej odomňa. Ešte trochu a už by spadol na zem.

Netrvalo dlho a už som zaspala.

Sen:

Som vo väzení kde ma Jano mučil. Predo mnou boli nože.

Do miestnosti vtrhol Jano. Nemal oči.

Namiesto nich tam mal prázdnotu. Sadol si oproti mne a začal.

,,Ty malá k*rv*. Ako si si dovolila mi utiecť?! To si nemala urobiť."

Usmial sa na mňa tým strašidelným úsmevom.

Zobral nôž namočil ho do tekutiny a začal ma rezať. Bolelo to oveľa viac ako kedysi.

Keď som mala na ruke asi desať hlbokých rán tak mi to vylial na rany.

Bolelo to tak akoby ma niekto prebodol mečom.

,,To ťa naučí mi utekať. Teraz príde Kody a trochu sa s tebou pohrá."

Jano sa uškrnul a odišiel preč.

Hneď potom prišiel Kody len v boxerkách
Začala som kričať o pomoc ale niekto neprichádzal.

Koniec sna.

,,Nie Kody nerob to!!" Zakričala som na celú izbu.

Dýchala som veľmi rýchlo. Trajan sa na mňa pozeral dosť vystrašene.

,,Si v pohode??" Tak to je mi ale otázka.

,,Mám sa perfektne,až na to že ma Jano mučil a Kody ma chcel znásilniť."

Povedala som to dosť hnusne.,,Prepáč nechcela som byť na teba taká."

Hodila som na neho spravedlňujúci pohľad ktorý nevidel lebo nemá také oči ako ja.

,,To je v pohode." Usmial sa a ja som si ľahla späť. Bála som sa zaspať.

Bola mi strašná zima až som drkotala so zubami.

,,Hmm... nechceš...nechceš ísť ku mne bližšie aby som ťa... zohrial??"

Povedal dosť hamblivo. Musela som sa nad ním usmiať.

Prisunula som sa k nemu bližšie a jednou ruko ho objala.

,,Ty si ale studená. Počkaj chvíľu." Zasvietil svetielko a pošiel odo mňa preč.

Otvoril skriňu a zobral z neho sveter a tepláky.

,,Na. Obleč sa a ja zatiaľ pôjdem po paralen. A nevidela si tu vlka??"

Nesúhlasne som pokrútila hlavou a išla sa prezliecť.

Pozrela som sa na hodinky a boli dve hodiny ráno.

Prezliekla som sa a čakala Trajana.,,Prepáč ze mi to toľko trvalo ale nemohol som ho nájsť."

Usmial sa na mňa a podal mi paralen. Má krásny úsmev.

Zapila som paralen vodou a ľahla si do postele

Keď si ľahol aj on hneď som ho objala jednou rukou. On si ma k telo pritlačil rukou ktorú mal na mojom chrbte.

,,Ďakujem za všetko." Pritisla som sa na neho ešte viac.

Nato že ho poznám ešte len deň mám ho dosť rada.

,,Aj ja ďakujem." Bola som zmetená. Začo mi môže ďakovať??

,,Začo mi ďakuješ?? Ja som pre teba nespravila nič keď si dobre pamätám."

,,Ďakujem za dnešok tt vlčica ." Pri týchto slovách som zaspala.

SUSHI