Som čo som

19.časť-výsluch

Hermina11 -táto časť je venovaná tebe :)

Nechápem prečo sa mi tie rany nehoja. Veď som vlk. Má to asi niečo spoločné s tou vodou do ktorej dáva ten nožík.

Tečú mi z oči slzy, pripominajú Niagarske vodopády.

,,To asi bude stačiť." Povedal ten muž a položil nôž.,,Tak. Teraz mi odpovieš na moje otázky a už nepoužijem žiaden nôž. Keď mi nebudeš odpovedať tak vezmem väčši nôž a budem robiť hlbšie rany. Rozumieme sa??"

Ja som nebola schopná povedať žiadne slovo. Iba som prikývla na znak súhlasu. Čo som komu spravila že tu musím trpieť??

,,Prvá otázka. Pre koho pracuješ??" Triaslavim hlasom som mu odpovedala.

,,Pre nikoho. Cho-chodím na strednú školu." Nevyzeralo že ho moja odpoveď potešila.,,Zlá odpoveď. Kde bývaš?"

Prečo zlá odpoveď??Grrr.,,Bývam na internáte." Zase sa zatváril tak ako predtým.,,Ďalšia zlá odpoveď.

A posledná otázka. Kde mate sídlo??" Zase som odpovedala zle?? On vie niečo čo ja nie??,,Žia-žiadne sídlo nemáme." Moja odpoveď ho trápila. Videla som ako nad niečím rozmýšľa.

,,Ďalšia zlá odpoveď. Ideme pokračovať." Zobral si väčší nôž a namočil do tej sprostej vody.

,,Snaž sa nekričať." Ešte pred prvým zarezaním som sa rozplakala. Robil dlhšie a hlbšie rany.

Sakra to bolelo. Rezal ma už asi 8 min. keď som už od bolesti začala strácať vedomie. Prestal s rezaním a sadol si na stoličku oproti mne.

,,Tak ešte raz. Začneme jednoduchými otázkami." Už som nevládzale ani žiť a nie mu odpovedať na jeho sprosté otázky.

,,Ako sa voláš??"
,,Som Lusy ... Valska."
,,Správna odpoveď. Koľko máš rokov??"

Trochu som sa zamyslela. ,,Mám 17. Načo vám tu budem??"
,,Ticho!! Otázky davam ja. Kde bývaš??" On je asi zaostali alebo čo. Možno je hluchý.

,,Na internáte." Pokrútil hlavou.,,Zlá odpoveď. Kde je sídlo?!" V jeho hlase som počula že je naštvaný.

,,O ako sídle rozprávaš??" Asi som mu zatykala. To je jedno.

,,Tak po prvé. Netykaj mi. Po druhé. Netvár sa že o ničom čo tvoj otec robí nevieš.

Tak kde máte vlčie sídlo??" Ako mu to mám vysvetliť že neviem o akom sídle rozpráva, a nie už o vlčom sídle.

,,Neviem o žiadnom sídle." Zase pokrútil hlavou.,,Zlá odpoveď." Vzal najdlhší nôž. Ešte pred zarezaním som omdlela.

Sen:
Bola som s tým chalanom čo ma ráno budil. Bol asi aj v minulom sne. Nepamätám sa ale asi bol aj v minulom sne.

Tak išla som s ním po ulici. Mal za opaskom zbraň na vlkodlakov. Bola to normálna pištoľ len boli špeciálne upravené guľky.

Išli sme a ten chalan mi dal na lice pusu. V tom vyšiel Maťo a začali sa byť.

Kričali po sebe atď. Keď sa bili vošla som medzi nich a dostala som ranu do hlavy.

Koniec sna:
Keď som dostala tú ranu tak som sa hneď trhla a niekoho som so svojou hlavou tresla do jeho hlavy.

Začala som so sobou trepať, ale nevydržala som to dlho a prestala. Z rán po noži mi tiekla krv.

Vtom som si všimla že ma niekto nesie.,,Nemrvy sa toľko. Zašpiníš mi tričko." Pozrela som sa na jeho tvár.

Bol to ten chalan zo sna.,,Nie som postihnutá. Viem chodiť aj sama.

Daj ma na zem." Pomali ma položil na zem. Urobila som dva kroky a spadla rukami na zem.,,Vidím ako viež chodiť." Usmial sa a zobral na ruky ako nevestu.

Vzal ma do mojej novej "izby". A položil do kúta.,,Počkaj tu." Akoby sim niekam mihla ísť.,,Dám ti deku.

Aby ti nebola taká zima." Dal mi károvanú deku. Ja som sa s ňou prikryla a otočila sa mu chrbtom.

Cítila som na sebe jeho pohľad ale nechcela som sa na neho otočiť. Počula som už len ako sa zatvorili dvere a ja som v bolestiach zaspala.

Tak tu je na tvoje prianie ďalšia časť.( časť si žiadala petralovenka) ďakujem za čítanie a vote.

SUSHI