Som čo som

25.časť-záchrana

Tých výstrelov bolo čoraz viac. Boli čím viac bližšie.

Neviem prečo ale vôbec som sa nebála. Bola som skôr nahnevaná ale neviem prečo. Asi som tušila že kto to je.

"Mäsiar" si zobral nože a vyšiel z miestnosti. Nestihol ani zatvoriť dvere a už ležal na zemi mrtvy.

Do mistnosti prišiel Maťo s mojim ocom. ,,Ty jeden..." nenechal ma dopovedať.,,Povieš mi to potom."

Povedal Maťo. Asi aj tuší čo mu chcem povedať. Odviazali ma a vyšli sme z dverí.

Ale to nebol najlepší nápad.
Von nás už čakali Jan a jeho poskokovia. Naši muži ktorý boli s nami ležali na zemi.

Niektorý boli premenený na vlkov a niektorý boli v normalnej podobe. Väčšina čo bola premenena na vlkov boli mrtvy.

,,Ale,ale,ale. Otecko si prišiel pre dcérenku??" Jano sa uškrňal ako debil.,,Nechci aby som ti ublížil Jano. Nebudem na teba milí ako kedysi."

Otec sa nad svojou odpoveďou usmial. Jano to bral ako výzvu a tak sa premenil na vlka.

Otec spravil to isté. Odstúpili sme od nich. Začala sa bitka akoby na tej bitke záležali životy ľudí.

,,Prestaňte. Bitkou sa nič nevyrieši." Bolelo ma vidieť ako sa bijú. Hlavne keď som videla ako dostal od Jana niejaku ranu.

Hoci sme dobre nevychádzali ale je to predsa len môj otec.

A najhoršie na tom bolo že mu nemôžem pomôcť,lebo ma Maťo drží za ruky.,,Prosím prestaňte."

Vravela som so slzami v očiach, ale nechala som och iba v očiach. Otec ležal na zemi pod Janom. Jano sa na mňa na sekundu pozrel.

Bol veľmi nahnevaný ale keď uvidel slzy v očiach tak sa jeho tvár zmenila na akoby milostivú.

Chcel sa mu zahryznúť do krčnej tepny ale rozmyslel si to a svojou veľkou labou mu tresol do hlavy, a tým oca omráčil.

Stal z neho a vykročil ku mne. Cestou sa premenil naspäť na človeka.,,Dajte ich do celi. Maťa dajte do Lusyine celi a ostatných dajte do celi ktorej chcete."

Predo mnou sa zastavil pretože ešte stále za mnou bol Maťo a držal za ruky hoci už neviem prečo.

Prekročil ku mne o krok bližšie a ja som sa na neho vrhla. ,,Ty si beštia. Mohol si ho zabiť."

Chcela som ho udrieť ale nejako sa mo to nevydarilo a chytil ma za ruky. Ostatný chalani sa vrhly na Maťa a zavreli do cely.

,,Nehovor na mňa takýmto tónom!" Už ma držal za ruky a telo mi oprel o stenu.,,Musíme sa porozprávať."

Povedal a už ma začal ťahať preč. Išli sme do jeho pracovne. Hodil ma na zem a začal.,,Tak. Si rodina s Klaudiou?!"

Zreval na mňa akoby by bol niejake zviera. Hoci keď sa to tak vezme zviera aj je, a tým nemyslím že je vlk.

,,Nepoznám žiadnu Klaudiu." No jednu Klaudiu poznám ale je to ešte len dieťa.,,Si jej sestra??"

Vyzerá to tak že to neni náhoda že tá žena pri mojom úteku ma oslovila Klaudia.,,Nie ja nemám žiadnu sestru a neviem..."

skočil mi do reči.,,Tak prečo sa na ňu tak veľmi podobáš??" To je mi ale otázka. Prečo sa na ňu podobám?? Lebo to tak príroda zariadila??,,Ja neviem prečo sa na ňu tak podobám."

Začal si niečo mrmlať pod nos ale aj napriem vlčiemu sluchu som ho nepočula.

Zazvonil na zvonček na svojom stole a do miestnosti prišli gorili.,,Vezmite ju do celi a dnes sa postarajte ešte o koks." Prikývli a ťahali ma do mojej celi kde som už mala aj spolubývajúceho.,,Ahoj."

Povedal bez nálady a obrátil sa na druhú stranu len aby ma nevidel.,,Choď do riti."

Všimla som si na ňom deku tak som ju z neho strhla a vzala si ju ja.,,Hej!! Tá je moja."

Ukázal na deku. Ja som sa obrátila a išla som na druhú stranu celi.

Započula som kroky ku mne. Zastavili sa pri mne. Bol to Maťo. Ľahol si ku mne a vzal si kúsok deky k sebe.

Ja som ho od seba odstrčila a deku si vzala celú k sebe.,,Ale Lusy. Veď keď sme boli na internáte navadilo ti že spím neďaleko teba."

To mal pravdu ale vtedy som ešte nevedela aký v skutočnosti je.,,To bolo vtedy. Teraz ťa neznášam."

Povedala som to dosť chladne.,,No a čo že som ťa neĺúbil. Veď si mohla na to prísť že sa s tebou len zahrávam."

Tisli sa mi slzy do oči ale ostali len tam. Deku som si stisla ešte viac k sebe, a išli sme obaja spať. Ja som spala na jednej strane a on na druhej.

SUSHI