Som čo som

27.časť-nákupné centrum

Už je jedna hodina. Maťo bol ešte stále na zemi.
Do miestnosti prišiel Kody a ťahal ma do auta.

,,Pohni zadkom!!" Zavrčal na mňa. Pridala som do kroku a zastavili sme pred audy do ktorej ma sodil Kody.

Dnu som na neho začala nadávať. ,,To je taký debil že by aj ten najväčší debil na svete..."

všimla som si nejaké dve postavy vpredu ktoré potláčali smiech.,,Jano?? Nemal tu byť len Zak??"

Spýtala som sa nechápavo.,,Mal ale chcel som na teba dohliadnuť. A ktomu som bol ešte aj zvedavý aké šaty si vezmeš."

Zak naštartoval auto a mna niečo napadlo. Ja mám na sebe staré, špinavé oblečenie.

Takto medzi ľudí nemôžem ísť.,,Máte pre mňa nejaké oblečenie aby som sa prezliekla??" ,,Na sedadle je taška. Tam máš nejaké oblečenie a topánky."

Povedal Zak ktorý šoferoval auto ako nejaký pirát.,, A kde sa mám prezliecť??" Ja sa pred nimi prezliekať nebudem.

Ako som otvorila tašku tak som tam zbadala aj spodné pradlo.,,Prezleč sa vzadu mi sa nebudeme pozerať." Povedak Zak.

,,Zak hovor za seba. Ja za seba neručím že sa nebudem pozerať."

Uškrnul sa Jano, ktorý mak na sebe oblek. Zak mak na sebe sako a nejakú mikinu.,,Ja sa tu prezliekať nebudem."

Povedala som tvrdohlavo.,,Ak chceš ísť do nákupného centra ako príšera tak prosím." Tak ja som príšera??

Chcela by som vidieť jeho ako by vyzeral ak by bol uveznený.,,Tak keď som príšera rak potom načo ma beriete na ples??" Ja už ani sama neviem ako mám s ním rozprávať.

Raz mu tykám a inokedy vykám.,,Lebo... ani neviem. To je jedno. Keď už sme začali rozhovor tak mi tykať. A teraz sa prezleč."

Nejako som to prekusla že sú v aute aj ďalší dvaja ľudia a prezliekla som sa.

Keď už bola prezlečená už som si dávala tričko tak som si všimla v spätných zrkadlach ako sa na mňa pozerajú.

,,Nevychovanci. Dobre sa vám pozerá??" Zak sa rýchlo otočil a pozeral späť na cestu.

Jano sa uškrnul ale zrak neodvrátil.,,Mne sa pozerá dobre. Ale Zak ty si ma prekvapil. Nevedel som že sa pozeráš aj ty."

Ja som kopla Janovi do sedačky a svoje oblečenie poskladala do tašky.

,,Zak páči sa ti čo??" Spýtal sa Jano. Zak ho buchol do hlavy, so svojím mobilom.

Neviem ako môže riadiť a zároveň sa hrať na mobile.

,,Jano nemám rada takéto veci, keď sa niekto pýta či sa mu páčim. A to ešte pred mojimi očami." Povedala som dosť mrzuto. Jano sa zasmial a otočila sa ku mne.

,,Možno je ti to nepríjemné??" Úškrnul sa a ja som mu zase kopla do sedadla. Nemám rada ak si zo mňa niekto chce robiť srandu.

,,Ešte raz mi kopneš do sedadla tak si ma nepraj!!" Povedal to dosť kľudne ale zároveň s autoritou.

Ja sa v ňom nevyznám. Raz je s ním zábava a druhý krát by som sa najradšej zahrabala pod čiernu zem.

,,Prepáč." Zamrmlala som, a pozerala sa von oknom. Zistila som kde to som. Bola som asi 23 kilometrov od mesta kde mám internát.

Poznala som to tu lebo, touto cestou som chodila, keď som bola naštvaná na cely svet.

O HODINU:

Sme v nákupnom centre a hľadáme šaty. Ja teraz prežívam hrozné muky. Musím sa držať s Janom za ruku aby sme vyzerali ako "šťastný" pár.

,,Zlato pôjdeme do tamteho obchodu??" Pri slove zlato ma až naplo. Nemám rada sa pretvarovať.

Keď sa niekto pretvaruje tak na neho nakričím. Vkročila sme do dosť drahého obchodu

.,,Tak zlato choď si niečo pozrieť a ja si sadnem tuto na gauč."

Prišla som ku pokladni aby som sa spýtala predavačky či nemajú nejaké šaty na ples. A hádajte koho som za pokladňou nevidela.

,,Lusyyyy." Zapišťala, prešla od pokladni ku mne a začala sme sa obýmať.

,,Kika. Tak hrozne si mi chýbala." Vyzerala dosť dobre. Mala na vlasoch dokonca aj zelené ombre.

,,Kde si toľko bola?! Mala som o teba strach. Do školy zavolala tvoja mama a povedala že si prestúpila na inú školu. Bola som na teba..."

skočila som jej do reči.,,Nemám čas sa tu vykecávať. Nikomu to nehovor ale..." teraz skočil do reči niekto mne.

,,Čo nemá nikomu hovoriť??" Spýtal sa Jano. A som v *i**. Mala som držať jazyk za zubami.

Chcete aby som davála aj opisy miest alebo ľudí?? Alebo si to chcete robiť predstavu podľa svojho??

SUSHI