Zobudila som sa až ráno. Nad sebou som uvidela dve hlavy.,,Chcete aby som dostala infarkt?!" Nalákala som sa tak že až som podskočila.
,,Mne sa zdá úplne v poriadku." Povedal ten starší z chlapcov.,,Ale keby si ju videl včera nepovedal by si tom."
Povedal ten mladší čo ma tu našiel ako prvý.,,Počkať. Vy ste kto?? A tým myslím že ako sa obaja voláte." Ten starší sa pozrel na mladšieho.
,,Máš pravdu. Nepamätá si nás. Kto jej to spravil?? A prepáč maličká. Ja som Jano. Alfa smečky a toto je môj mladší brat Zak." Zasmiala som sa nad ich menami.
Jeden má slovenské meno a druhý americké meno.,,Je ti niečo smiešne malička??" Spýtal sa ma Jano.
Mám z neho rešpekt ale nie taký aby som nebola na neho drzá.,,Áno je mi niečo smiešne. A nevolajte ma malička. Som dosť silná na to aby som..."
nestihla som to ani dopovedať a Jano mi skočil do reči.,,Tak po prvé:správaj sa ku mne s úctou. Po druhé: viem že si nepamätáš ale skoro som ťa minule zabil tak by som si radšej zatvoril svoje ústa a zamkol na desať krát." Aby sa neposral.,,A ako som sa sem dostala??"
Jano sa pozrel na Zaka aby mo to vysvetlil a on odišiel.,,Tak niejako sme ťa uniesli, a teraz si náš väzeň."
Ale aspoň mám pokoj od rodičov hoci mi trochu chýbajú.
,,A ako dlho už som tu??" Začal premýšľať na odpoveďou.,,Asi osem dní?? Neviem. A... mám otázku."
Prikývla som s hlavou aby pokračoval.
,,Pamätáš si niečo?? Myslim od kedy si tu." Začala som rozmýšľať ale nič som v pamäti nenašla.,,Nie. Nepamätám si nič. Prečo??" Vydýchol si.,,Iba som sa tak spýtal. A nepamätáš si ani ako som ťa...no... udrel??" Čo?? On ma udrel?? Položil ruku na dievča??
Ale ako sa poznám som ho vyprovokovala.,,Nie nepamätám. A od čoho mám jazvy na rukách??",,To sa o chvíľu dozvieš."
Povedal trochu sklesle a odišiel. Asi za pol hodinu prišiel po mňa starší pán a začal ma na silu ťahať do inej miestnosti.
,,Pustite ma!!" Začala som na neho kričať. Za to že je to starší pán ma celkom veľkú silu.,,Buď ticho lebo nebudem taký milosrdný ako minule."
Čo mi urobil minule?? Prestala som sa trepať a dotiahol ma do miestnosti kde ma priviazal o stoličku.
Snažila som sa tie laná niejako roztrhnúť ale bolo to márne. Mám asi už menšiu silu ako kedysi. Predo mňa rozložil rôzne nože a začal svoju "prácu".
Namočil prve nôž do priesvitnej tekutiny a začal ma rezať s malim nožom.,,Tak to by už asi stačilo. Teraz ti idem dávať otázky. Kde bývaš??"
To vám poviem to je otázka za milión. Ak chcel vedieť iba to tak sa ma to mohol spýtať hneď bez rezania.
,,Bývam na internáte ale neviem..." prerušil moju reč.,,Kde máte sídlo??" Už si začínam na niečo spomínať.
Ale spomínam si len na bolesť, ktorú mi spôsobil tento "mäsiar". Chcela som mu odpovedať ale započula som vystreli.
SUSHI
BINABASA MO ANG
Som čo som
WerewolfPrišla do novej školy a je vlkodlak. Nevie čo s ňou je pretože po prvý krát sa asi zaľúbila.Ale pravá láska ju čakala až neskôr,pri jej úteku.