Žiarivé lúče slnka

Prvá kapitola

Apollo

,,Prosím. Marlyn," povedal zronene.
,,Neodchádzaj. Nemôžeš odísť máme dvoch synov." Povedal ako keby ju to mohlo zastaviť. Ale mamine kufre už boli pri dverách. Bola pripravená odísť. Opustiť otca. Opustiť môjho brata a predovšetkým mňa.

Narozdiel od môjho brata, som otca nepočuvol, keď mi prikázal aby som zostal v izbe. Ničomu som nerozumel. Ešte včera večer mi mama čítala a šepkala dokým som nezaspal: ,,Apollo, si moje slnko." Ak som jej slnkom prečo potom odchádza?
,,Už som sa rozhodla nepresvedčíš ma."
,,Nemôžeš ma s nimi nechať samého," zašepkal otec.
,,Obaja chceme od života niečo úplne iné a ty to vieš."
,,Takže ak by sme prišli neskôr, tak by sme ťa tu zrejme už nenašli," poznamenal otec.
,,Mali ste prísť až o hodinu."
Ich hlasy sa stíšili do šepotu a ja som už nič nepočul. Iba tresknutie dverí.

Odvtedy som o mame dvanásť rokov nepočul. Nech som sa na jej odchod pozeral akokoľvek nevedel som ju pochopiť. Nevedel som pochopiť, že nechala otca samého. Babka mi hovorievala, že som ako mama. Nenávidel som to počúvať. Vedel som, že nie som ako ona, pretože ja narozdiel od nej by som nebol tak sebecký, aby som opustil ľudí, na ktorých mi záleží ak viem, že ma potrebujú.

Spamätal som sa zo svojich myšlienok a obliekol si kožený kabát. Nechcel som na mamu myslieť, ale poslednú dobu sa to dialo pričasto.

Zamkol som náš byt a vybral sa k bytu číslo šesdesiatšesť, ktorý sa nachádzal len o pár bytov ďalej. Pozrel som sa na číslo nad dverami. Druhá šestka bola spadnutá dole, takže vyzerala ako deviatka. Vedel som, že to asi pred mesiacom urobil Hádes. Štyrikrát som zaklopal a čakal kým sa dvere otvoria.

Charlotte si ma premerala pohľadom a zaškerila sa: ,,Máš krásne namaľované oči."
,,Ďakujem Charlotte." Oči som si pred odchodom obkreslil čiernou ceruzkou. Vedel som, že keď som to tak mal minule, Charlotte sa to neuveriteľne páčilo, vlastne Charlotte sa páčilo všetko. Presne to som na nej zbožňoval. Podporovala každého. Zvykla hovoriť, že si má každý robiť čo chce, ak ho to robí šťastným a neubližuje tým druhému.

Prevesila si cez plece platenú tašku s nadpisom nejakej kapely a zabuchla za sebou. ,,Hádes v noci neprišiel domov. prespal u teba?" opýtal som sa na svojho brata. ,,Nie," odpovedala.

Často som premýšľal prečo naša mama nám dala mená po gréckych bohoch. Mama bola maliarka, ale bez ohľadu ako umelecky to znelo, uvedomila si aké ťažké detstvo nám tým spôsobila? Teda môjmu bratovi nie. Hádes svoje meno vyslovoval vždy s úškrnom ako keby mu naozaj patrilo podsvetie. Ja som svoje meno odjakživa neznášal.V detstve bolo moje meno dokonalým terčom posmechu.

S Charlote sme vyšli z našej bytovky a vybrali sa po úzkom chodníku do mesta. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu do našej kaviarne. Hovorili sme jej naša, lebo svojím spôsobom bola. Trávili sme v nej nezdravo veľa času. Objavila ju Charlotte. Zbožňovala kávu. Zakazovala mi do nej dávať cukor, tvrdila, že to ničí jej pravú chuť.

Vonku vládlo sychravé počasie a bolo dusno, takže som len čakal kedy sa spustí dážď. Otvoril som dvere kaviarne a pustil ako prvú Charlotte. Tá sa len zaškerila a vstúpila dnu. ,,Predomnou sa na džentlmena hrať nemusíš," povedala.
,,Na nič sa nehrám."

   Naše zvyčajné miesto bolo obsadené starším párom, takže sme si sadli na iné. Zvalil som sa na tmavozelený gauč oproti Charlotte. Charlotte si zapla predné pramene štipcom a usmiala sa na mňa. ,,Ako sa má Hailey?" Takmer som sa opýtal, že kto je dopekla Hailey, ale našťastie som si spomenul na svoju imaginárnu spolužiačku včas. Vymyslel som si ju len, aby Charlotte žiarlila, ale nepodarilo sa to. ,,Asi dobre. Väčšinou sa jej nepýtam ako sa má. Napísala celkom dobrú poviedku myslím, že by sa ti páčila."
,,Vážne?" spýtala sa nadšene.
,,A čo ty? Ako si na tom so školou? Začal si písať konečne už niečo čo mi dáš?"

   Kiežby som jej mohol na to odpovedať úprimne.

   Charlotte milovala knihy rovnako ako ja. Ona dávala prednosť čítaniu ja zase písaniu. ,,Bola som v antikvariáte a kúpila som," začala sa hrabať v platenej taške. ,,Toto," hodila na stôl
starú knihu. ,,Vážne? Shirley?"
,,Áno. Je odteraz tvoja a prečítaš si ju."
Chytil som knihu a začal ju obracať.

,,Vieš už aspoň aký žáner bude tvoja koncoročná práca?"
,,Neviem," mykol som plecom.
,,Pollo! Veď budeš promovať."
,,Promujem až o rok. Navyše ja sa neviem rozhodnúť," pohladkal som obal knihy. ,,Nemožem písať nič vážne, keďže sa do vážnych vecí nevyznám, ale ani romantickú komédiu, keďže o láske nič neviem a vtipný tiež veľmi nie som."
,,Nemusíš vedieť o láske vôbec nič, aby si o nej písal."
,,Aj tak si nemyslím, že je to pre mňa. Dopadol by som ako John Green."
,,Náhodou Na vine sú hviezdy bola dobrá kniha."
,,Bohužiaľ jediná dobrá."
,,Nie, len ty si kritický," pokrčila nos.
,,Nie, nie ja som len úprimný. Nemožem za to, že aj ľudia, čo nevedia písať sa nazývajú spisovateľmi."
,,Apollo," vyslovila.
,,Charlotte," lyšiacky som sa usmial.
,,Aká je tvoja obľúbená kniha?"
,,Pýtaš sa ma to každý deň."
,,Čakám kedy sa dočkám odpovedi."
,,Tá moja," usmial som sa.
,,Žiadnu si ešte nenapísal."
,,No práve," poškrabal som sa na krku. Charlotte len zažmurkala. Jedna hnedá kučera jej vykĺzla z štipca a spadla jej do tváre.

V kaviarni nebolo veľa ľudí, ale aj tak sa pri nás čašníčka objavila až teraz. Charlotte si objednala veľké espresso, tak ako vždy. Vlastne som ho objednal za ňu, keďže som vedel, že si dá určite to, čo vždy.

,,Nikdy nepochopím, prečo si na cappucino dávaš škoricu."
,,Je to najlepšia vec na svete. Mala by si to vyskúšať," oprel som sa o opierku gauča. Charlotte prišla správa, a tak sa pozrela na mobil a niečo doňho začala písať. Určite jej písal môj brat.

,,Napadla mi otázka."
Vypla mobil a znovu som mal jej plnú pozornosť. Vedel som ako si jej pozornosť získať. No problém bol, že som žiadnu otázku nemal. Charlotte čakala a ja som potreboval rýchlo niečo vymyslieť. ,,No dobre nenapadla, ale videl som to na Tiktoku." Charlotte nadvihla obočie a usmiala sa. ,,Ak by som bol postava v knihe myslíš, že by ma napísal muž alebo žena?"
,,Žena. Jednoznačne žena. Poprípade alkoholička s depresiami."
,,Ďakujem," povedal som ironicky.

Máme tu novú knihu s novými
postavami a ja sa hrozne teším. Už teraz hlavne postavy zbožňujem aj keď aa ešte veľmi nevyvinuli keďže mame lne prvú kapitolu. Snáď vás prvá kapitola zaujala. Ďakujem vám za každý komentár ak zanecháte alebo ak sa rozhodnete čítať ďalej. Ste lásky.