Žiarivé lúče slnka

Dvadsiata druhá kapitola

Charlotte

Nasledujúce dni som chcela nechať Apollovi priestor, preto som čakala že sa mi ozve. Neozval sa mi. Boli to síce len dva dni, no dva nekonečne dlhé dni.

Držala som fialový zošit a čakala, kedy sa dvere od ich bytu otvoria. Nechcela som Apollovi písať alebo volať prišlo mi lepšie za ním prísť osobne. ,,Nie je tu Apollo?" vyhŕkla som na Hádesa. ,,Je v kuchyni."
,,Môžem ísť ďalej?" spýtala som sa pomaly. To, čo povedal o našom spoločnom bývaní som mala v pláne s ním ešte prebrať, ale teraz som mala plnú hlavu Apolla.

Prepchala som sa na chodbu. Apollo už nebol v kuchyni, tak ako povedal Hádes. Stál pár krokov odomňa. ,,Porozprávajme sa," povedala som. Pollo len chvíľu stál a zazrel na Hádesa, ktorý stal hneď za mnou. ,,Nie tu," presmeroval pohľad na mňa.
,,Dáš si frapuccino?" opýtal sa.
,,Dám," usmiala som sa.

Celú cestu, ako sme kráčali sme boli ticho. Asi sme obaja čakali, kedy si konečne sadneme a budeme môcť rozprávať o všetkom. Prišli sme do kaviarne, v ktorej Apollo pred pár dňami nechal svoj fialový zošit.

,,Mala by som ti ho vrátiť," položila som na stôl zošit.
,,Prečítala si ho celý?"
,,Záleží na tom?" odpovedala som otázkou. ,,Skončila som na predposlednej strane. Odvtedy, čo si o tom vedel som sa ho nemohla dotknúť," prstami som posunula zošit bližšie k Apollovi. ,,Mala som čas premýšľať a netušila som, že si do mňa zaľúbený...No viem, že ty si tu bol vždy, nech sa stalo čokoľvek bol si so mnou." Nechal ma rozprávať, len sa zamyslene na mňa pozeral a vnímal každé moje slovo. Ja som mala toho veľa, čo povedať, tak som pokračovala: ,,Mám ťa rada a nie som dobrá vo vyznávaní citov. Síce som ťa nemilovala od prvej chvíle, ale teraz to tak cítim a ako som si to prečítala...Presne rovnako ako si sa ty cítil sa cítim aj ja teraz," hlas sa mi triasol a aj keď som si to predchádzajúce dva dni opakovala dookola, stále sa mi zdalo, že v mojej hlave, to čo som mu chcela povedať znelo lepšie.

,,Kebyže si to nikdy neprečítam..."
,,Ja viem, že máš rada Hádesa a ja nechcem byť nejaká náhrada zaňho, pretože si sa zmierila s tým, že ho nezmeníš. Charlotte, proste nie. Kebyže si tú kravinu neprečítaš. Nikdy by si mi toto nepovedala."
,,Ale prečítala som si to," povedala som trochu nahnevane.
,,Nemala si to urobiť."
,,Nemala, ale som rada, že som to urobila a urobila by som to znovu, pretože," povzdychla som si. ,,Nie si moja náplasť. Nechcem, aby si bol náhrada za tvojho brata, len pretože mi on zlomil srdce. Nemilujem Hádesa. Chcem len teba, lebo si to ty."
,,Veci sa zmenili, Charlotte," povedal odmerane a tie slová vytvorili môjmu srdcu ďalšiu ranu.

,,Ty nie si do mňa zamilovaná. Si zamilovaná do mojej lásky k tebe," povedal pokojne.
,,To je hlúposť." Pohľad akým sa na mňa Apollo pozeral mi povedal všetko. Pomaly mi to dochádzalo, a to čo mi svojim pohľadom hovoril ma hrozne bolelo. Akoby mi to trhalo dušu.
,,Ty už to tak necítiš," zašepkala som.
,,Ani ty to tak necítiš."
V tom sa pri nás objavila čašníčka, Apollo objednal aj za mňa, pretože som bola mimo. Pozerala som sa na čašníčkine topánky a čakala, kedy konečne odíde. Hneď ako dokráčala k pultu som na Apolla vyletela: ,,Prestaň hovoriť akoby si sa vo mne vyznal lepšie ako ja sama!"
,,Ale ja sa v tebe vyznám lepšie ako ty sama. O týždeň ťa to prejde." Krútila som hlavou do strán a nepáčilo sa mi to, čo hovoril. Obaja sme stíchli.

Apollo chytil do rúk zošit a prelistoval ho: ,,Ten denník je katastrofa," zasmial sa. Vedela som, že chcem len uvoľniť napätie, ktoré sa medzi nami vytvorilo.
,,Dejové línie sú zlé, často preskakujem, neviem vyjadriť svoje pocity a nemá to žiaden príbeh...Je to len denník. Nikto to nemal nikdy čítať."
,,Je to to najkrajšie, čo som kedy čítala."
,,Charlotte," vyslovil ľútostivo moje meno, ,,toto mi nerob. Netvár sa, že som ti zlomil srdce."

Ahojte ľudia🌺 Už len pár kapitol a budeme mat koniec počítam že asi tak 3-5 neviem ešte. No teším sa, že sa mi tu nazbieralo pár ľudí. Ľubim vás