Žiarivé lúče slnka

Osemnásta kapitola

Apollo

V ušiach som mal sluchadká, v ktorých mi hrali menej známe pesničky od Beatles. Ak by ma už uši z celého dňa nosenia tých blbých sluchádok neboleli, nedal by som si ich dole.

Sedel som na stoličke v kuchyni a pozerali si všetky emaily, ktoré mi prišli od profesorov.

Premýšľal som, že by som mohol zájsť za Charlotte, keďže som cestou domov kúpil pre Tokia hračky. Jedna hračka vyzerala ako udica a nakonci mala pierka a druhá bola len plyšová ryba. Povedal som si, že aj keď má tri nohy tak potrebuje hračky. Taktiež som nášho kocúra objednal k zverolekárovi. Ráno som o tom písal aj Charlotte, ale tá mi doteraz neodpísala. Nepodobalo sa to na ňu. Vždy odpovedala maximálne do hodiny.

Notebook som nechal na stole a vybral sa otravovať svojho brata. Potreboval som sa s ním už dlhšie porozprávať. Takto to ďalej nešlo. Z toho nášho súrodeneckej vzťahu mi bolo zle a vedel som, že keď sa s ním porozprávam, zhoršiť to už viac nemôžem. Zaklopal som a okamžite otvoril dvere, aby ma nemohol odmietnuť, ale ani nemohol na mňa vybehnúť, že som neklopal.

Môj brat ležal na posteli a pri jeho nohách sedelo nejaké dievča. ,,Choď preč," zatiahol unavene. Urobil som presný opak. Zavrel som za sebou dvere a prisadol si k dievčaťu, o ktorom som ani nevedel, že je u nás doma. Dúfal som, že možno odíde. ,,Ideme sa rozprávať."
Hádes nadvihol obočie: ,,Mhm," zamrmlal ironicky. Dievča na mňa divne zízalo. ,,O rodiných záležitostiach," pozrel som sa jej priamo do očí. Nachvíľu zavládlo ticho, behom, ktorého som dúfal, že dievča s copom odíde. Neodišla.

Posunul som sa tak, aby som sedel vedľa svojho brata, čiže chrbtom k čelu postele. ,,Nebola to moja vina. Ak mám byť úprimný o nič si neprišiel."
,,Emma, počkáš na mňa v kuchyni?" povedal môj brat dievčaťu. Tá poslušne vstala a odišla, ale nechala dvere otvorené.

Nevedel som, či ma to, čo urobil viac potešilo alebo prekvapilo. Bol ochotný rozprávať, dokonca poslal dievča kvôli mne preč zo svojej izby.
,,Netvrdím, že je to tvoja vina, ale to, že si ma vynechal z toho stretnutia bola tvoja vina."
,,Nemal som tam ísť, ale nemal som ti ani o tom povedať. Nebolo to prvýkrát čo mi napísala. Urobila to už aj dávnejšie, ale neodpísal som jej. Teraz to skusila znovu, tak som tam šiel."
,,Nemáš výčitky? Každý s emóciami by sa za to cítil hrozne."
,,Vynechal som ťa z toho, lebo to tak aj ona chcela," zastonal som a naozaj ma štvalo, že to tak strašne nechcel pochopiť. Vysvetľoval som mu to už neraz.

,,Nechcel som sa rozprávať o tom, že som sa stretol s Merlyn," pozrel som sa na svojho brata a čakal, kým sa jeho pohľad stretne s mojím: ,,Prečo ma neznášaš?" Smiech. Hádes sa nad tou otázkou zasmial. Chrapľavo, krátko, akoby sa tým smiechom zadusil. ,,Jasné," odsekol som, pretože jeho smiech ma urazil.
,,Ja ťa neznášam?"
Prikývol som: ,,Chcem vedieť prečo."
,,Apollo ty to nechápeš. Nie je to o nenávisti. Nemám proste pocit, že si máme čo povedať. Nič ti za vinu nedávam, len," nadýchol sa, ,,chcem rozumieť sám sebe."
,,Klameš."
,,Neklamem," toto jediné slovo povedal úprimne.

,,Nemalo zmysel tu chodiť, však?"
,,Možno rokmi sa to zmení, no nerozumieme si."
,,Nerozumieš mi, pretože nechceš." Pozrel som sa na elektrickú gitaru na jeho stene. Boli sme si podobní a ja som naozaj chcel aspoň trochu zlepšiť náš vzťah, no nemal som v pláne ho nútiť. Ani naňho tlačiť, aby mi povedal všetky dôvody, prečo je taký, aký je.

,,Hej, nechcem." Cítil som sa zle. Trochu ma pri jeho slovách zabolelo v hrudi. Hádes sa narovnal a zapozeral na pootvorené dvere. Chcel som už odísť, pretože mi bolo jasné, že sme skončili. Že to uzatvárané tak, že to nemá zmysel. Budeme si stále blízki a vzdialení. Nestihol som sa ani postaviť a Hádes znovu prehovoril: ,,Premýšľal som, že sa nasťahujem k Charlotte."
,,Čo?!"

I am back 👄 Trošku mi Hádesov a Apollov vzťah pripomína z inej mojej knižky konkrétne Reynov a jeho brata. Práve som si to uvedomila, ale hovorim si, že nevadí. Trošku weird koniec kapitoly, ale aspoň sa môžete tešiť na menšie zvraty. Bude aj spice scena aj drama aj všetko😄. Knihu plánujem dokončiť tak koncom apríla (by ti bolo ideálne) No neviem povedať 💋,že koľko kapitol možno 10 možno 20. A samozrejme aby som nezabudla, ĎAKUJEM vám za prečítanie. 🤍