Žiarivé lúče slnka

Šiesta kapitola

Charlotte

Pokúšala som sa potlačiť výčitky, že sa hrabem v niečom, tak súkromnom ako bol Apollov zošit. Nikdy som nemala potrebu sa hrabať v cudzích veciach a už vôbec nie Apollových.

Zaliala som si kávu a ľadové ruky si zohriala na horúcom hrnčeku. V mojom byte bola hrozná zima, aj keď som mala radiátori zapnuté na najvyššom kúrení.

Do kávy som si nenaliala mlieko a cukor už vôbec nie. Zbožňovala som chuť čistej čiernej kávy a bola som na nej vyslovene závislá. Bol síce večer, ale ja som bežne pila kávu minimálne šesťkrát za deň. Bola pre mnou pôžitkom a nie zdrojom kofeínu. Sadla som si na staral gauč a zabalila sa do hnedej huňatej deky. Prečítam si ešte pár stránok a zajtra mu ho hneď vrátim, povedala som si. Kávu som položila na konferenčný stolík a vzala z neho zošit, ktorý som tam len pred pár minútami nechala.

Zaujímavé. Apollo mal odjakživa svojský názor na denníky a podobné veci. Otvorila som zošit na strane, kde som skončila. Cítila som ako sa v mojom malom byte už vznášala vôňa silnej kávy. Milovala som tú vôňu. Usmiala som sa a začala znovu čítať.

Ubehol týždeň. Úplne rovnaký ako všetky predtým. Otec nám s Hádesom oznámil, že aby sme sa zblížili budú k nám Charlotte s jej mamou chodiť častejšie. Konkrétne každú nedeľu. Hádes bol proti, vlastne on bol proti všetkému.

,,Prepni to," zatiahol otrávene. ,,Ani tu nesedíš," prevrátil som očami a pozrel sa na Hádesa, ktorý len prešiel do kuchyne a otvoril chladničku. Nemal na sebe tričko a na pravej strane rebier mal niečo zalepené, ale cez priesvitnú lepku bolo aj tak vidno čierny atrament. ,,Otec ťa zabije za ďalšie tetovanie," povedal som. ,,Nie je to jeho telo," povedal šepotom. ,,Nie, ale už za ten trojuholník dosť vystrájal."
,,Šťastie, že to nie je tvoj problém, braček. A povedal som ti, že to máš prepnúť."

Otočil som sa naspäť k telke kde hral film, teda konkrétne Mama mia. Môj brat zbožňoval hudbu ale neznášal muzikáli, no ja som už len z princípu provokácie ho nemal v pláne počúvnuť. ,,Čo si si dal vytetovať?"
,,Mesiac," vybral si z chladničky plechovku piva.
,,Kriste," prevrátil som očami. Hádes sa postavil hneď za mňa a ruky si oprel o gauč. ,,Máš s tým problém?"
,,Tvoje tetovania nemajú žiaden význam. Sú zbrklé a dávaš si ich testovať len, aby si vyzeral drsne, ale si trápny Hádes."

Dobre vedel, že nehovorím o jeho tetovaniach. Už dlho sa správal ako kretén ku mne, k Vanese, k otcovi, k Charlotte...

,,Nenávidim ťa," povedal a preskočil opierku gauča, akokeby nebol schopný ho normálne prejsť a sadnúť si. ,,Máš komplexy z toho, že si každý myslí, že si divný, no pravda je, že si. A odpoveď na tvoju otázku, prečo sa s tebou nebavím je: Nechcem, lebo si ubožiak."

Netušil som, presne v ktorú sekundu mi vyletela ruka a narazila do jeho tváre. No keď už som začal, nevedel som prestať.  Mlátil som do Hádesovej tváre a on ma nechal. Dve minúty, čo som mu udieral do jeho dokonalých oholených líc ma nechal. Po chvíli ma silno chytil za zápästia. ,,Ak ti to zvýši sebavedomie nemám s tým problém," prudko mi pustil zápästia. Bolo mi to jedno. Pokračoval som, pretože mi to robilo dobre. Potláčal som hnev na Hádesa už týždne, mesiace, vlastne roky. Nevedel som sa biť. Nikdy som sa nebil.

,,Apollo!"zakričal na mňa otec. Cítil som ako sa jeho ruky dotkli mojich ramien, ale predtým som ešte udrel svojho staršieho brata presne do koreňa nosa. Počul som ten odporný neprirodzená zvuk. Až vtedy som vstal. ,,Dopiče, kurva," z Hádesových úst sa sypali nadávky. ,,Upokojte sa," povedal otec hneď ako som vstal.
,,Ten čurák mi zlomil nos!" skríkol Hádes. Rukou som si prehrabol vlasy a poobzeral sa po obývačke. Na začiatku obývačky stála Vanesa aj s Charlotte. Doriti...Charlotte...

Videla to ako nemožne mlátim do svojho brata. Vedel som, že príde a aj tak som sa správal ako idiot. Bude si myslieť, že som ako Hádes, a to presne som nechcel. Jemné hnedé kučery mala zviazané v cope a obočie mala čo najvyššie, ale usmievala sa. Usmievala sa na mňa, ako keby mi tým výrazom chcela povedať, že je na mňa za to hrdá. Že si to Hádes zaslúžil a ja som vedel, že áno.

Po neviem ako dlhej dobe tu máme ďalšiu kapitolu aaa chýbali ste mi. Dúfam že ste mi to aspoň niekto zostal💋❤️