Žiarivé lúče slnka

Siedma kapitola

Charlotte

Otec vzal Hádesa do nemocnice, a tak som osamel s Vanesou a Charlotte. ,,Provokoval, však?" opýtala sa Vanesa hneď ako otec zavrel dvere. ,,Nešlo ani o to, že ma provokoval," odpovedal som tichšie. ,,Správa sa jak kretén," povedal som tichšie.

,,On sa nielen tak správa, on ním je," povedala Charlotte a sadla si na pohovku. Vanesa si nechala oblečený svoj dlhý červený kabát a prešla na malý balkón zapáliť si cigaretu. Hneď ako sa za ňou dvere zavreli sa Charlotte otočila smerom ku mne. ,,Ty fajčíš?"
,,Nie, nefajčim," povedal som. Snažil som sa ju pozorovať. Každý jej pohyb tela, tváre, pier a dúfal som, že mi to o nej viac napovie. ,,Mama fajčí, keď je nervózna."
,,Viem," vyletelo zo mňa, ale nechcel som, aby to znelo, tak že ju nechcem počúvať. Chcel som, aby rozprávala a bolo mi jedno čo, hlavne že som s ňou nadviazal nejaký kontakt.

No Charlotte to pochopila presne tak, ako som nechcel. Stíchla. Začala si kučeravý pramienok vlasov obmotávať okolo prsta. ,,Moja mama tiež fajčila."  Táto jednoduchá nič neznamenajúca veta Charlotte zaujala natoľko, že sa prestala hrať s vlasmi a vystrela sa. ,,Keď maľovala vždy držala so štetcom aj cigaretu a jej ateliér bol vždy zafajčený."
,,Čo maľovala?"
,,Postavy. Neboli to ľudia. Väčšinou len telá. Kreslila aj často sex, objatia a..." Apollo, sklapni. Charlotte to však neprišlo trápne, práveže ma počúvala a čakala kedy dopoviem vetu. ,,Kvety, bozky niekedy kreslila aj abstraktné umenie. No mala svoj špecifický štýl."
,,Jej obrazy by sa mi určite páčili. Páčia sa mi aj vaše mená."
,,To fakt?"
,,Apollo je nádherne meno," povedala a jej hlas prechádzal do zachrípnuteho. ,,Ale mne sa celkovo páčia mena na A."
,,Ďakujem," usmial som sa. Nie neusmial. Usmieval som sa už od chvíle, čo vošla do dverí, ale až teraz som si to uvedomil. ,,Neďakuj za také veci," skrčila obočie akoby si na niečo spomenula. ,,Ak už budeme spolu bývať, tak neviem ako to budem s Hádesom zvládať."
,,Jak bývať?"
,,Nám končí nájomná zmluva a mama hovorila, že budeme asi bývať spolu."
Nereagoval som. Nevedel som ako.

Absolutne by mi nenapadlo, že by sa toto mohlo stať. Nie tak skoro. Náš byt, v ktorom sme bývali bol malý. Nevedel som si predstaviť že by tu žili ďalší dvaja ľudia. Netušil som ani či to, že by som mal Charlotte každý deň pri sebe by bolo dobré alebo zlé. Vanesa by spávala s otcom, ale kde by vopchali Charlotte? Ak by sa k nám nasťahovali, tak by som mohol Charlotte rovno začať brať ako sestru bez ohľadu na to ako sa mi to bridí, pretože to že sa k nám nasťahujú bude znamenať že budeme definitívne ako.. rodina.

,,Nechcú sa brať, však?"  vyhŕkol som až prehnane vystresovane
,,Nie, o ničom neviem. Mama hovorila len o bývaní."
,,Tu?"
,,Dočastne tu a časom, že by sme si kúpili niečo iné."
,,Niečo iné?"
,,Mhm," zahmkala. ,,Myslím si, že to vyzerá s rodičmi vážne. Mama nemala ešte takýto vzťah."
,,Aký takýto?" nerozumel som.
,,No bola len párkrát na rande, a to aj tak len preto, lebo som ju donútila," Charlotte stíchla a zapozerala sa na telku. ,,Zbožňujem ten film," usmiala sa. Zabudol som, že vôbec nejaký film hrá. Pravdepodobne som vďaka nej nevnímal vôbec okolie
,,Milujem Abbu."
,,Hej. Aj ja." Jediné, čo som o Abbe vedel bolo to, že naspievali pesničky do Mamma mie a že sú štyri; a ani tým som si nebol úplne istý.

Usmial som sa a sledoval ako si Charlotte pomaly opiera hlavu o opierku gauča a jemne hýbe hlavou do rytmu pesničky, ktorú v tom trápnom filme spievali. ,,Charlotte?" oslovil som ju. Jej meno z mojich úst znelo tak nádherne. V tú chvíľu by som povedal, že je to to najkrajšie slovo na svete. Bolo mi jedno ako veľmi trápne sú moje myšlienky. Všetky boli o nej a to ich robilo dokonalými a menej trápnym.

,,Áno?"
,,Chcela by si tu bývať? Úprimne."
,,Úprimne...," poobzerala sa okolo seba akoby hľadala odpoveď v obývačke. ,,Myslím si, že by to nebolo zlé. Nejak by sme Hádesa spolu zvládli." Áno. Spolu.
,,Hádes pôjde na výšku."
,,No tak v tom prípade by bývať tu bolo dokonalé." Chcel som sa jej opýtať, že čo by na bývaní s maminým frajerom a jeho tínedžerskym synom v malom starom trojizbovom byte bolo dokonalé, ale radšej som tu otázku potlačil, pozrel sa na telku a zvyšok filmu sledoval len to ako sa Charlotte usmieva.