Žiarivé lúče slnka

Dvadsiata štvrtá kapitola

Apollo

Sedel som za stolom a prstami klopkal po doske. Čakal som, kedy sa to celé  načíta a peniaze sa prevedú na môj účet. Nehovoril som o tomto ľudom a tak trochu som vždy dúfal, že nikdy nebudem musieť. Možno to bolo aj mojou nedôverou voči ostatným alebo tým, že by mi to každý normálny človek zakázal alebo rovno ma udal. Nemohol som dopustiť, aby niekto vedel ako získavam prachy už päť mesiacov.

Hádes sa dozvedel iba o hotovostiach, ktoré som vzal z peňaženiek, to nebolo také zlé. No cítil som, že dával na mňa posledné dni omnoho väčší pozor. Našťastie do počítaču mi nechodil a nemal sa ako dozvedieť, že som občas hackoval účty. A momentálne som sa pokúšal o niečo väčšie. Nebolo to ako keď som potiahol peňaženku z nejakej kabelky. Toto malo byť  riskantnejšie, ale risk bol zisk.

Boli to ľahko zarobené peniaze, ktoré som si časom plánoval užiť. Bol som totiž presvedčený, že ak to prešlo Dorianovi, prejde to aj mne. Dorian ma to všetko cez strednú naučil, základne hackerské triky ako vybieliť ľudom účty.  Asi by som ho nenazval úplne svojim priateľom, ale pomohol mi. Informatika ma nejak nezaujímala až dokým mi nedošlo aká nebezpečná a zaujímavá môže byť.

Hádes otvoril dvere, tak rýchlo, že som zacítil až prievan. Strhol som sa a privrel obrazovku počítača.
,,Čo to robíš?" spýtal sa pomaly.
,,Vážne, Hádes?" zamračil som sa.
,,Ty pozeráš porno?" Z jeho hlasu som cítil, že tu otázku myslí úplne vážne.
,,Hej, možeš odísť."
,,Zapni to."
,,Huh?"
,,Zapni to," zopakoval.
,,Nie! Nie som úchyl. Nebudem so svojim starším bratom pozerať porno."
,,Keď to povieš takto, znie to divne."

Môj brat stále sedel na mojej posteli.
,,Prečo za mnou stále chodíš? A prečo na mňa tak často hovoríš?" 
,,Ty vieš prečo."
,,Pamätám si, že si mi pred pár dňami povedal, že si nemáme čo povedať," odsekol som.
,,Treba na teba dohliadať viac ako som si myslel," postavil sa a ja som sa potešil, že odchádza, ale on zastál tesne pri mne. Nedošlo mi, čo má v pláne urobiť.

Vzal mi počítač a otvoril privretú obrazovku. Vstal som a chcel si vziať notebook naspäť, neúspešne.
,,Čo to je?"
,,Nič, čo by ťa malo zaujímať."
,,Sťahuješ niečo?"
,,Hádes, už stačí. Ja nepotrebujem ,aby si sa zrazu o mňa zaujímal."
Hnedými očami si ma celého prezrel a podal mi počítač. ,,Idem von. Vrátim sa až zajtra," povedal a prehrabol si svoje mastné kučeravé blond vlasy. Pravdepodobne cvičil, keďže celý nejak smrdel za potom. Až po chvíli mi došlo, že môj brat mi prvýkrát, čo spolu bývame oznámil, že niekam ide a že sa v noci nevráti.

Hádes bol odjakživa zložitý. Nikto sa v ňom nevyznal a ak by sme boli v príbehu bol by určite záporák. No on bol dušou stále pubertiakom, ktorý nevedel vyjadriť slovami takmer nič. Po rokoch som mal pocit, že mu na mne možno záleží. ,,Osprchuj sa prosím ťa," povedal som mu a doslova ho vystrčil zo svojej izby. Skontroloval som načítavanie a akurát sa proces dokončil. ,,Bože!" zaklonil som hlavu a usmieval sa. Vyšlo to tak ako vždy a tak ako vždy ma oblial ten úžasný pocit.

Hádes

Vlasy som si presušil len uterákom a aj keď boli stále mokré, tak som si obliekol široké rifle a starú čiernu bundu, ktorá bola Apollova, ale vzal som mu ju a on si to ani nevšimol. Zobral s som si gitaru a prevesil si ju cez plece. Mal som gitaru, mobil a kľúče, tieto tri veci mi úplne na stretnutie s Austinom stačili. Aj tak sme plánovali len hrať, počúvať hudbu a popritom asi niečo piť.

Na rohožke pri dverách s číslom šesťdesiatšesť stála najeká žena, vlastne asi skôr dievča. Na hlave mala tmavomodrú čiapku a pár červených prameňov jej z nej trčalo. Chystala sa zaklopať, ale otočila sa a chvíľu na mňa pozerala s nadvihnutým obočím.

,,Ty vychádzaš z Pollovho bytu?" prehovorila. ,,Tak trochu je to aj môj byt."
,,Ty si Hádes," ďalej na mňa skúmavo pozerala. ,,A?"
,,Nič. Vyzeraš tak ako hovorili."
,,Čo?" Nechápal som o čo jej ide a čo to dievča v kabáte mele.
,,Ako idiot."
,,Vidíš ma doslova prvýkrát. Nepoznám ťa a ty ma zastavíš a hovoríš, že vyzerám ako idiot?"
,,Stáva sa," mykla plecom.
,,Radšej si budem od teba držať odstup a dúfať, že ťa viac nestretnem," povedal som v snahe ukončiť tento dialóg. Červenovláska mi venovala ešte jeden pohľad, otočila sa a zaklopala na dvere. Viac divné a drzé dievča som ešte nestretol.

Hah. Verte mi, že ešte nás čaká menší zvrat čiže kniha bude mat asi 30 kapitol. Teším sa a dúfam, že sa vám kniha páči. Ak mám byt úprimná nemala som rada Hádesa ale asi ste ma
nakazili a jeho postava sa mi v týchto kapitolách začína páčiť.💓