Žiarivé lúče slnka

Šestnásta kapitola

Charlotte

Ako som chcela prejsť na ďalšiu stranu, zistila som, že je prázdna. Celá dvojstranná bola prázdna, tak som otočila na ďalšiu stranu, kde bol napísaný dátum tretieho apríla. Čiže skoro dva mesiace nič nepísal a nechal voľne miesto...No netušila som načo. Možno sa k tomu chcel vrátiť.

Sedel som na terase babkinho domu a pozoroval mesiac, z ktorého bol vidno len veľmi tenký oblúčik. ,,Netráp sa tým," podala mi babka hrnček s čajom. Nebol som veľmi fanúšik čajov, ale babka zbierala bylinky a teraz vraj bolo obdobie, kedy sú najlepšie na čaj. ,,Netrápim sa," pokrútil som hlavou. Babka si sadla na vedľajšiu stoličku a usmiala sa na mňa. Vyzerala presne tak, ako som si spomínal na mamu, len o niekoľko desať rokov staršia. Tiež bola umelkyňa. Za jej život predala len dva obrazy, ale maľovala krásne. ,,Srdiečko, nechcem na teba tlačiť, no mal by si jej odpovedať."
,,To hovoríš, lebo je to tvoja dcéra."
,,Áno a ja sa veľmi na ňu hnevám. Veď odišla a niekoľko rokov sa nikomu neozývala a teraz sa konečne ozvala, práve tebe."
,,Kebyže chce, tak sa ozve skôr alebo príde osobne. Jej na mne nezáleží, neviem čo chce, ale ja jej neodpustím, že odišla. Všetci sme sa posunuli. Otec ma konečne vzťah a hľadajú spoločne bývanie. Ja na mamu už ani nemyslím a Hádes...ten," vzdychol som si. Netušil som, ako bol na tom Hádes. ,,Čo ak," začala babka pomaly. ,,Čo ak nebola šťastná." Venoval som svojej babke len jeden z najškaredších pohľadov, že ju to neospravedlňuje. ,,Viem, že to nechceš počuť, ale ste si podobní. Rada trávila čas sama. Obliekala sa stále do čiernej. Veľa čítala, hlavne sa zaujímala o náboženstvá a bohov. Milovala Slnko, stále mi hovorila, že chce dať svojmu dieťaťu meno Apollo, Helion, Malina alebo Amon, tieto  mená stále opakovala. Povedala mi, že keď sa narodil Hádes, nemohla mu dať to meno, lebo nemala pocit, že je stvorené preňho," pozrela sa na mňa a pohladkala ma po líci: ,,Vidím, že sa o tom nechceš rozprávať."
,,Nie."
,,Dobre, tak mi porozprávaj; čo otec a jeho frajerka?"
,,Vanesa je fajn. Vie dobre variť a dá sa s ňou rozprávať, no občas mi príde nervózna bez dôvodu." Občas som mal pocit, že mala chvíľu kedy jej všetko liezlo na nervy.
,,Máš ju rád?"
,,Celkom áno," odpil som si z čaju.

,,A ty máš nejaké dievča?"
,,Nemám babi."
,,Kebyže máš povieš mi to, však?"
,,A Hádes by ti to povedal?"
,,No práve! Ten mi nepovie ani ako sa má, takže ty mi to musíš povedať."
,,Dobre poviem ti," usmial som sa.
,,Buď opatrný komu svoje srdce dáš, pretože máš len jedno." Vedel som, že babkin názor je, že človek môže len raz skutočne milovať. Potom to to nie je to isté. Veril som jej, pretože práve ona mala za sebou viac vzťahov než môj brat a otec dokopy. A to môj otec na strednej a výške si užíval viac než dosť a Hádes? Ten mal pravdepodobne momentálne asi trinásť vzťahov naraz. Zakaždým, keď som nakukol do jeho mobilu, pretože ma zaujímalo s kým si píše, bolo tam iné meno.

,,Oh Apollo," pohladkala sa po hrudi akoby ju zabolelo v hrudi. ,,Ty si zamilovaný."
,,Čože?" zasmial som sa. ,,Ako si na to prišla? Nie som," pokrútil som hlavou. Pravda bola, že som nevedel či som. Charlotte som výdal cca dvakrát do týždňa a zakaždým som dúfal, že keď ju nabudúce uvidím, city k nej sa vytratia.

Prstami som prešla po poslednej vete. Keď sme boli mladší, Apolla som mala rada, bol iný a páčil sa mi, ale mala som z neho pocit, že on chce so mnou vychádzať kvôli svojmu otcovi, aby mu urobil radosť. Až keď sa naši rodičia po dvoch rokoch vzťahu rozišli, bolo mi jasné, že ma má rád, no nikdy som si nepomyslela, že takto. Nevedela som, že sa Apollo do mňa už od prvej chvíle zamiloval.