6.7. Pivnica (Sklípek)

43 15 9
                                    

„Neverím, že som to zvládol." Oliver sa cítil slabý a žalúdok mal ako na vode ešte dlho po tom, čo sa znovu ocitol nohami pevne na zemi. „Bolo to desivé."

„Blázniš? Bolo to fantastické!" nadchýnal sa Marek a fascinovane hľadel smerom k tobogánu. „Ideme ešte raz?"

„Zabudni. Choď sám, ja sa vrátim k chalanom. Teda... Na deku," dodal, vidiac, že ich miesto je prázdne.

„Ser na nich, určite už niekde balia baby. Poď ešte raz."

„Ani omylom. To sa radšej nechám zavrieť na noc do našej pivnice."

Marekovi sa objavil na tvári zlomyseľný úškrn. „Beriem ťa za slovo. Dúfam, že sa nebojíš tmy."

„Nie, len... Nemám rád stiesnené priestory."

Oliver odpovedal bez premýšľania. Vzápätí mal chuť sám seba poriadne prefackať. To už bola ďalšia informácia, ktorú by za normálnych okolností nikomu neprezradil. Marekovi už vôbec.

„Fajn, tak žiadne pivnice. A čo by si povedal na pizzu? Umieram od hladu."

„Dobrý nápad."

***

„Hrkútate si tu ako dve hrdličky," ozval sa za nimi posmešný Lukášov hlas. Oliver stuhol.

„Jebe ti?" oboril sa naňho Marek. „Jeme a normálne sa rozprávame."

„Sami dvaja, aké romantické..."

„Neser ma. Čo som mal nechať Olivera samého, keď si mi ho nechal na krku?"

Marekove slová Olivera zaboleli.

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat